Elementárny náboj: Rozdiel medzi revíziami
+Kategória:Fyzikálne veličiny; +Kategória:Fyzikálne konštanty; ±Kategória:Fyzika→Kategória:Elektromagnetizmus pomocou použitia HotCat |
aktualizácia, rozšírenie |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
* [[elektrický náboj]] [[protón]]u (e=1,602. 10<sup>-19</sup> [[Coulomb|C]]) |
* [[elektrický náboj]] [[protón]]u (e=1,602. 10<sup>-19</sup> [[Coulomb|C]]) |
||
* [[elektrón]] má náboj -e. |
* [[elektrón]] má náboj -e. |
||
== Fine-tuned universe == |
|||
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}} |
|||
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/ </ref> Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme.[[Stephen Hawking]] k tomu poznamenal: „zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti obsahujú mnoho základných čísel, ako napríklad veľkosť [[elektrický náboj|elektrického náboja]] [[elektrón]]u a pomer hmotností [[protón]]u a [[elektrón]]u...Pozoruhodný fakt je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.“<ref>Stephen Hawking: ''Stručná história času.'' 1991</ref> |
|||
== Externé odkazy == |
== Externé odkazy == |
||
* {{filit|fvn/naboj_elementarny.html}} |
* {{filit|fvn/naboj_elementarny.html}} |
Verzia z 15:15, 12. september 2019
Elementárny náboj je najmenšie možné kvantum elektrického náboja.
- elektrický náboj protónu (e=1,602. 10-19 C)
- elektrón má náboj -e.
Fine-tuned universe
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.[1] Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme.Stephen Hawking k tomu poznamenal: „zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti obsahujú mnoho základných čísel, ako napríklad veľkosť elektrického náboja elektrónu a pomer hmotností protónu a elektrónu...Pozoruhodný fakt je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.“[2]
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ↑ Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/
- ↑ Stephen Hawking: Stručná história času. 1991