Elementárny náboj: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Maajo25 (diskusia | príspevky)
Stagnacia (diskusia | príspevky)
aktualizácia, rozšírenie
Riadok 3: Riadok 3:
* [[elektrický náboj]] [[protón]]u (e=1,602. 10<sup>-19</sup> [[Coulomb|C]])
* [[elektrický náboj]] [[protón]]u (e=1,602. 10<sup>-19</sup> [[Coulomb|C]])
* [[elektrón]] má náboj -e.
* [[elektrón]] má náboj -e.
== Fine-tuned universe ==

{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}}
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/ </ref> Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme.[[Stephen Hawking]] k tomu poznamenal: „zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti obsahujú mnoho základných čísel, ako napríklad veľkosť [[elektrický náboj|elektrického náboja]] [[elektrón]]u a pomer hmotností [[protón]]u a [[elektrón]]u...Pozoruhodný fakt je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.“<ref>Stephen Hawking: ''Stručná história času.'' 1991</ref>
== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvn/naboj_elementarny.html}}
* {{filit|fvn/naboj_elementarny.html}}

Verzia z 15:15, 12. september 2019

Elementárny náboj je najmenšie možné kvantum elektrického náboja.

Fine-tuned universe

Bližšie informácie v hlavnom článku: Fine-tuned universe

Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.[1] Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme.Stephen Hawking k tomu poznamenal: „zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti obsahujú mnoho základných čísel, ako napríklad veľkosť elektrického náboja elektrónu a pomer hmotností protónu a elektrónu...Pozoruhodný fakt je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.“[2]

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  1. Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/
  2. Stephen Hawking: Stručná história času. 1991