Fine-tuned universe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Relatívna hustota Ω v priebehu kozmického času. Každá krivka reprezentuje možný vesmír. Modrá krivka je vesmír podobný nášmu, ktorý má v súčasnosti Ω málo odlišnú od 1 a preto musel začínať s Ω veľmi blízko 1. Červená krivka je hypotetický vesmír, v ktorom sa v začiatkoch Ω trochu viac líšila od 1. V súčasnosti sa preto masívne rozpína a neumožňuje vznik galaxií, hviezd alebo planét.

Fine-tuned universe (-po anglicky; doslova doladený vesmír, jemne vyladený vesmír; obyčajne prekladané ako jemne vyladený vesmír, presne nastavený vesmír) je náš vesmír hodnotený tak, že má také vlastnosti, že určité jeho univerzálne fyzikálne podmienky ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme.

Tvrdenie, že náš vesmír má takéto vlastnosti, býva často mylne zamieňané za jemu podobné, s ktorými nemá nič spoločné. Napríklad, že náš vesmír je výborne prispôsobený pre život, že jediné typy vesmírov vhodné pre život musia byť takmer kópiou nášho, že jediná možná forma života je naša a podobne. V súčasnosti je medzi fyzikmi a kozmológmi široko prijímaný náhľad, že z fyzikálneho hľadiska náš vesmír je „jemne vyladený“ pre život.[1] Už niekoľko desaťročí sa vedie široká diskusia o možných príčinách tohto pozoruhodného javu, do ktorej sa okrem prírodovedcov zapájajú aj filozofi, teológovia, kreacionisti, respektíve zástancovia inteligentného dizajnu. Bolo navrhnutých jednak niekoľko materialistických vysvetlení, jednak niektoré myšlienkové prúdy tvrdia, že existencia a forma nášho vesmíru nemôže byť dielom náhody, ale výsledkom cieľavedomého konania - inteligentného dizajnéra.[2][3][4]

História[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1913 chemik Lawrence Joseph Henderson (1878 – 1942) napísal knihu „Vhodné usporiadanie životného prostredia“. Bola to jedna z prvých kníh, ktorá sa zaoberala koncepciou jemného vyladenia vesmíru. Henderson rozoberal dôležitosť vody a životného prostredia vo vzťahu k živým organizmom, pričom poukazoval na to, že život je úplne závislý na veľmi špeciálnych podmienkach vyskytujúcich sa na Zemi a to najmä na vlastnostiach vody.[5] Významný evolučný biológ Alfred Russel Wallace už v roku 1904 uvažoval: „Taký nesmierny a komplexný vesmír aký existuje vôkol nás, mohol byť absolútne potrebný...aby bol vyprodukovaný svet, precízne upravený v každom detaile, pre usporiadaný vývoj života vrcholiaci človekom“.[6]

Schéma nukleárnej reakcie vzniku uhlíka

Veľkú pozornosť vzbudila Hoylova úspešná predpoveď excitačnej energie jadier uhlíka. Všimol si, že dovtedy používaná reakcia, keď 3 jadrá hélia spolu naraz vytvoria jadro uhlíka je veľmi málo pravdepodobná. Navrhol preto postupné spájanie jadier hélia. Toto však mohlo fungovať, len ak excitačný stav atómu uhlíka bol cca 7,7 MeV. Následný experiment tento dovtedy neznámy fenomén potvrdil.[7] V roku 1961 fyzik Robert H. Dicke tvrdil, že určité fyzikálne interakcie napríklad gravitácia a elektromagnetizmus musia byť perfektne „nastavené“ pre život, aby mohol vo vesmíre existovať.[8] Významný astrofyzik Martin Rees vydal knihu „Just Six Numbers: The Deep Forces That Shape the Universe“ v roku 1999 a neskôr s Johnom Gribbinom napísali detailnú históriu a obranu domnienky o jemne vyladenom vesmíre v knihe „Kozmická zhoda okolností“. Podľa nich sa život založený na uhlíku neobjavil náhodne, ale „zamýšľaný účel vesmíru je, že bol ušitý na mieru pre človeka“.[9]

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Pre existenciu niektorých fyzikálnych javov je prípustná len veľmi úzka oblasť nastavení

Asi najvýstižnejšou definíciou fenoménu jemne vyladeného vesmíru je: V množine možných fyzikálnych zákonov, podmienok a konštánt je podmnožina, ktorá umožňuje existenciu komplexného života veľmi malá.[10] Preto je veľmi malá aj pravdepodobnosť uskutočnenia takejto možnosti a vedie mnohých fyzikov k bádaniu, aké faktory ju mohli spôsobiť. Drobné zmeny v základných fyzikálnych nastaveniach vesmíru by viedli k radikálne inému vesmíru, ktorý by zrejme neumožňoval komplexný život. Stephen Hawking k tomu poznamenal: „zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti obsahujú mnoho základných čísel, ako napríklad veľkosť elektrického náboja elektrónu a pomer hmotností protónu a elektrónu...Pozoruhodným faktom je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.“[11] Podobne fyzik Paul Davies: „Skutočne ohromujúca vec nie je, že život na Zemi je vyvážený na ostrí noža, ale že celý vesmír je vyvážený na ostrí noža a nastal by totálny chaos, ak by sa hociktorá prírodná „konštanta“ čo len trochu posunula.“[12][13] Alebo známa parafráza výroku sira Freda Hoyla: „Niekto sa tu s fyzikou poriadne pohral.“[14] Patrick Glynn: „všetky zdanlivo nesúvisiace konštanty vo fyzike, majú spoločnú zvláštnosť - majú presne také hodnoty, ktoré potrebujete na to, aby ste vytvorili vesmír, v ktorom môže vznikať život.“[15] Nositeľ Nobelovej ceny a ateista Steven Weinberg tvrdí, že kozmologická konštanta: „...je výrazne dobre prispôsobená v náš prospech“.[16]

Martin Rees uvádza 6 nezávislých konštánt, ktorých drobnú zmenu považuje za ničivú pre náš život:[17]

  1. N ≈ 1036 = pomer síl gravitačnej a elektromagnetickej interakcie
  2. ε ≈ 0,007 = veľkosť silnej interakcie
  3. Ω ≈ 0,3 = relatívny pomer príťažlivosti a expanznej energie vo vesmíre
  4. λ ≈ 0,7 = pomer energetickej hustoty vesmíru ku kritickej hustote vesmíru
  5. Q ≈ 10–5 = pomer gravitačnej energie potrebnej na rozptýlenie veľkých galaxií k energetickému ekvivalentu ich masy
  6. D = 3 = počet makroskopických dimenzií priestoru v časopriestore

Najviac diskutované a skúmané boli nastavenia konštanty Q, kozmologickej konštanty, podmienky existencie stabilných hviezd, nastavenia sily základných fyzikálnych interakcií (silnej, slabej, elektromagnetickej, gravitačnej), nastavenie hmotností elementárnych častíc (najmä elektrón, protón, neutrón, kvarky, neutrína) a počet makroskopických dimenzií priestoru. Ak by napríklad silná interakcia bola len o 2% silnejšia než je, kým ostatné konštanty by boli nezmenené, vodík by fúzoval (spájal sa) do Hélia-2 (diprotónu), ktorý by bol stabilný, namiesto vzniku deutéria a hélia. To by drasticky zmenilo fyziku hviezd a pravdepodobne znemožnilo život, aký pozorujeme na Zemi. Existencia diprotónu by zamedzila pomalej fúzii vodíka na deutérium. Vodík by navyše fúzoval natoľko ľahko, že všetok vesmírny vodík by bol spotrebovaný už v niekoľkých minútach po Veľkom tresku.[18] Podobné je to s mnohými inými fyzikálnymi konštantami.[19]

Skúmanie parametrického priestoru zmien hmotností kvarkov u a d a ich vplyvu na existenciu komplexného života. Pravý panel ukazuje zväčšenú časť obrázka vľavo. Čiary vyznačujú limity život-pripúšťajúcich kritérií. Červená šípka označuje región potenciálne vhodný pre komplexný život (malý zelený región s bledozelenou bodkou)[20]
1. Nad touto modrou čiarou je len jeden stabilný prvok obsahujúci jedinú časticu - má podobnú chémiu ako hélium - inertný plyn bez známych chemických zlúčenín
2. Pod touto modrou čiarou existuje jediný stabilný prvok, ktorý vytvorí chémiu ako vodík. Najkomplexnejšou zlúčeninou je obdoba H2.
3. nad zelenou čiarou sa neutróny v jadrách rozpadajú - teda jediný stabilný prvok je vodík
4. Pod touto zelenou čiarou sa protóny v jadre rozpadajú, takže atómy sa menia na mraky neutrónov
5. Nad touto fialovou čiarou je deuterón veľmi nestabilný - teda prvý krok vo hviezdnej nukleosyntéze nefunguje
6. Pod touto bledomodrou čiarou sú izolované protóny nestabilné - nemôže existovať vodík. Keďže takmer všetky známe kľúčové organické molekuly obsahujú vodík, je nejasné, aké možnosti pre život založený na chémii by takýto ne-vodíkový vesmír poskytoval.
7. Pod touto tmavofialovou čiarou je stabilný diprotón a teda dva protóny sa môžu spájať do hélia-2 cez veľmi rýchlu elektromagnetickú interakciu namiesto pomalšieho a slabšieho protón-protónového cyklu
8. Nad touto oranžovou čiarou produkcia deutéria skôr pohlcuje energiu, než ju uvoľňuje a tiež je dosť nestabilné
9. Pod touto červenou čiarou protón v jadre môže zachytiť elektrón a premeniť sa na neutrón - teda atómy sú nestabilné
10. Zelená oblasť s bodkou v smere červenej šípky označuje potenciálne vhodné nastavenie fyziky pre (náš) komplexný život

Úplne presná formulácia teórie „jemne vyladeného vesmíru“ je veľmi zložitá, pretože fyzici ešte s istotou nevedia, koľko je vlastne nezávislých fyzikálnych konštánt. Súčasný štandardný model časticovej fyziky má 25 voľne meniteľných parametrov (je tu pridaná kozmologická konštanta). Keďže tento model nie je za určitých špeciálnych podmienok matematicky konzistentný, fyzici veria, že by ho mohli nahradiť inými teóriami, napríklad „veľkou zjednocujúcou teóriou“, „teóriou superstrún“, „slučkovou kvantovou gravitáciou“ a podobne. Ale hoci napríklad v teórii slučkovej gravitácie vystupuje len jediná veličina - metrika, táto je závislá na ďalších stupňoch voľnosti, takže „problém“ presného viacnásobného nastavenia rôznych číselných hodnôt naďalej zostáva.[21]


Tegmark a Rees boli prví, ktorí sa pokúsili určiť, aké nastavenia konštanty Q umožňujú život. Zistili, že je závislá od nastavenia množstva ďalších konštánt, ktoré musia byť skombinované správnym spôsobom. Po nich sa výskumu tejto otázky venovali mnohí a to s rovnakým výsledkom - Q je extrémne jemne vyladená (nastavená).[22]

Vlastnosti časopriestoru s rôznym počtom dimenzií[23][24]
Vodorovná os: počet priestorových dimenzií
Zvislá os: počet časových dimenzií
UNPREDICTABLE: Správanie okolia sa nedá predpovedať zo znalosti príslušných parciálnych derivácií - spracúvanie informácií je nemožné
TOO SIMPLE: Vesmír má príliš jednoduchú geometriu – napríklad jednotlivé nervy sa nemôžu „obísť“, ale pretínajú sa. Tiež problémy s existenciou gravitačnej interakcie
TACHYONS ONLY: Rýchlosť svetla je najnižšou možnou rýchlosťou šírenia hmoty – skladá sa teda len z tachyónov
UNSTABLE: Obežné dráhy (elektrónov, planét, hviezd) alebo samotné protóny sú nestabilné
We are here (náš vesmír): má práve také matematické a fyzikálne vlastnosti, že poskytuje najbohatšie prostredie pre život

Podobne veľmi dôkladne bola skúmaná kozmologická konštanta. V súčasnosti je považovaná za jeden najlepších dokladov, že vesmír je jemne vyladený a vedci sa zhodujú, že zatiaľ neexistuje fyzikálna teória, ktorá by vysvetľovala, prečo je nastavený práve takto.[25]

Hviezdy sú pre život dôležité v dvoch ohľadoch: v ich vnútri sa vyprodukovali ťažšie prvky (prvky za vodíkom, héliom a lítiom) a sú zdrojom energie. Ich existencia a stabilita záleží na rovnováhe medzi gravitačnou silou a tlakom žiarenia z termonukleárnych reakcií v ich vnútri. Bolo odvodených viacero rovníc, ktoré určujú pomerne úzke okno pre stabilnú existenciu hviezd - mimo neho hviezdy nemôžu existovať.[26][27] Produkcia uhlíka a kyslíka (základných prvkov potrebných pre komplexný život) je úzko spojená s nastavením silnej interakcie. Zmena tejto sily o cca 0,4% znemožní súčasnú produkciu týchto dvoch prvkov a tým by sa vyradil absolútne prevládajúci mechanizmus ich tvorby vo vesmíre.[28]

Medzi najdiskutovanejšie a najskúmanejšie nastavenia patrí sila základných fyzikálnych interakcií a hmotnosť elementárnych častíc. Fyzici tvrdia, že tieto parametre štandardného modelu zostávajú ako jedny z najlepšie pochopených a najpôsobivejších prípadov „jemne vyladeného vesmíru“.[10]

Na výnimočnosť nastavenia dimenzionality nášho časopriestoru (tri priestorové a jedna časová dimenzia) upozornili niekoľkí autori. Súčasné aj rozpracované fyzikálne teórie sa pri makroskopickom popise nášho vesmíru zhodujú na tomto počte.[29]

Kritika existencie jemného vyladenia vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Námietky sa sústreďujú do niekoľkých základných bodov a ponúkajú alternatívne vysvetlenia než proklamovanie jemného vyladenia vesmíru. Fyzik Victor Stenger sa podrobne zaoberal problematikou „jemne vyladeného vesmíru“ z mnohých aspektov. Pomocou počítačových simulácií preveroval zmeny 4 základných fyzikálnych konštánt. Boli trochu inak zvolené ako u M. Reesa, ale podľa neho by od nich mali závisieť všetky zatiaľ nám známe fyzikálne vlastnosti hmoty. Skúmal ich vplyv najmä na dĺžku života hviezd a teda možnosť syntetizovania uhlíka (na vyprodukovanie uhlíka, z ktorého sú vybudované všetky nám známe organizmy, je potrebné, aby žili „dlho“). Podľa jeho experimentov (software náhodne vyberal rôzne hodnoty konštánt) pri zmene viacerých konštánt v širokom rozmedzí stále existovali hviezdy, ktoré „žili“ bilióny rokov. Či by takéto nastavenie konštánt umožňovalo existenciu komplexného a rozmanitého života neskúmal, pretože podľa jeho slov život môže „vyzerať“ zásadne inak, ako ten náš (nemusí byť založený na uhlíku, ale napríklad na kremíku a podobne). Problém nastavenia kozmologickej konštanty, ktorá popisuje rozpínanie vesmíru od Veľkého tresku rieši poukazom na novo navrhnuté fyzikálne teórie, ktoré namiesto nej používajú dynamické pole nazývané „quintessencia“. Vlastnosti tohto poľa sa menia v čase v závislosti od ostatných polí vo vesmíre a preto nie je potrebné nič nastavovať. Záverom tvrdí, že vesmír nie je jemne vyladený.[30]

Ďalšia štúdia zistila, že podľa počítačových simulácií pravdepodobne nemá slabá interakcia vplyv na vesmír, ak je jej hodnota veľmi nízka. Na rozdiel od Stengera jej autori tvrdiaí, že problém kozmologickej konštanty je zásadne odlišný a zistili jej výrazný vplyv na obývateľnosť vesmíru.[31]

Jedno z najčastejšie predkladaných riešení tejto otázky kritikmi tvrdí, že súčasná zmena viacerých konštánt môže umožniť existenciu život umožňujúceho vesmíru.[32]

Rýchlosť expanzie vesmíru popisuje Hubbleova konštanta, ktorá súvisí s parametrom hustoty vesmíru Q. Od jej veľkosti záleží ďalší osud rozloženia hmoty vo vesmíre aj existencie života v ňom

Pri tak zložitom systéme, ako je vesmír, je potrebné v súčasnosti brať presnosť jeho počítačových simulácií, ako významný pokus porozumieť mu, ale s patričnou rezervou. Boli skúmané len niektoré vlastnosti takýchto vesmírov. Navyše doteraz nepanuje medzi vedcami (či už zástancami alebo kritikmi tejto „teórie“) všeobecný konsenzus, čo všetko možno za „život“ považovať. V poslednej dobe boli navrhnuté napríklad alternatívne biochémie k „uhlíkovému šovinizmu“, prípadne sú skúmané rôzne formy umelého života. Obidve tieto možnosti sú v súčasnosti v rovine hypotéz - zatiaľ nebol ani objavený ani vytvorený žiadny funkčný organizmus z neuhlíkových prvkov a tvory „žijúce“ v počítačových simuláciách takisto potrebujú pre svoj „život“ obrovské množstvo zložitých „nastavení“ (existenciu zložitého mikroprocesora, elektrickej energie, pomerne komplikovaného softérového kódu atď.).[chýba zdroj]

Z filozofického hľadiska býva tvrdeniu o „jemne vyladenom vesmíre“ vytýkané, že ide o „argument z nedostatku predstavivosti“, ako mohlo prírodnými zákonmi dôjsť k takémuto nastaveniu a vzniká tak „boh medzier“.

Niektorí považujú túto teóriu a tzv. „antropický princíp“ za tautológie, prípadne tvrdia, že ide o obrátené uvažovanie: „nie vesmír je dobre prispôsobený pre nás, ale život je dobre prispôsobený vesmíru“ a naše domnienky, že vesmír je pre nás jemne vyladený sú len subjektívnym antropocentrizmom a preceňovaním vlastnej dôležitosti.[33] Podobne aj Stephen Jay Gould a Michael Shermer tvrdia, že tu ide o prevracanie príčin a dôsledkov naopak.[34][35] Gould prirovnával tvrdenie, že vesmír je jemne vyladený pre našu formu života k tvrdeniu, že salámy boli vyrobené dlhé a úzke preto, aby pasovali do moderných hot-dogov alebo k tvrdeniu, že lode boli vytvorené ako bydlisko pre pijavice. Citovali množstvo prípadov v snahe preukázať, že živé organizmy sú prispôsobené biologickému prostrediu, v ktorom existujú a následne tvrdili, že život je prispôsobený fyzike a nie naopak.

Materialistické teórie pôvodu jemného vyladenia vesmíru a súčasný stav ich výskumu[upraviť | upraviť zdroj]

V prípade potvrdenia jemného vyladenia vesmíru bolo vytvorených niekoľko hypotéz, ako k tomu mohlo čisto prírodnými a neriadenými procesmi dôjsť. Niektorí vedci tvrdia, že všetky nastavenia závisia od nejakých nám zatiaľ neznámych prírodných zákonov a nové fyzikálne teórie vysvetlia prečo sú práve také, aké sú. Iní vedci oponujú, že aj tak pôjde o potvrdenie jemného vyladenia vesmíru, lebo potom bude potrebné vysvetliť zložitosť a „jemné vyladenie“ samotnej teórie.[36] [37] Ostatné teórie z tejto kategórie sa namiesto eliminácie problému nastavenia týchto parametrov pokúšajú vysvetliť, ako k nim mohlo prírodnými procesmi dôjsť. V podstate všetky na to používajú veľký počet pokusov, pri ktorých vznikajú vesmíry s rôznymi nastaveniami svojich konštánt a teda je tu šanca, že niektoré z nich budú také, že umožnia existenciu života.[38]

Cyklický (oscilujúci) vesmír[upraviť | upraviť zdroj]

Zobrazenie histórie vesmíru počas jeho rozpínania od Veľkého tresku

Predstavuje vesmír, ktorý striedavo exploduje (big-bang) a kolabuje (big-crunch). Táto idea býva pripisovaná Albertovi Einsteinovi, ktorý však od nej neskôr upustil. Analýzy preukázali, že pri jednotlivých cykloch podľa 2. termodynamického zákona musí rásť entropia a teda by boli stále väčšie a ku kolapsu by už nedochádzalo.[39] Neskôr sa predpokladalo, že tmavá hmota by mohla spôsobiť kolapsiu vesmíru, ale najnovšie merania dokazujú, že rozpínanie vesmíru dokonca zvyšuje.[40] Hoci v súčasnosti existuje niekoľko teórií, ktoré podporujú myšlienku cyklického vesmíru (Steinhardt–Turok model a Baum–Frampton model), ide zatiaľ o hypotézy a všeobecne sa prijíma verzia jediného Veľkého tresku.[41][42]

Paralelné svety[upraviť | upraviť zdroj]

Túto hypotézu navrhol Hugh Everett v 1957 ako určitú interpretáciu kvantovej mechaniky. V mikrosvete totiž nie je možné presne predpovedať určitú udalosť (napríklad presne určiť, ktorý atóm rádioaktívnej látky sa práve rozpadne), ale len určiť pravdepodobnosť, že sa tak stane. Máme tak niekoľko možných scenárov budúcnosti a pravdepodobnosti, že k nim dôjde. Hypotéza paralelných svetov vznikla na základe myšlienky, prečo by mal byť určitý výsledok experimentu(tzv. „kolaps vlnovej funkcie“) uprednostnený pred ostatnými a rieši to tvrdením, že sa uskutočnia všetky možné výsledky - ale každý v svojom svete. Takže „náš“ svet sa takto v každom momente stále delí na ďalšie svety, v ktorých dochádza ku všetkým možným výsledkom kvantových javov. Všetky vzniknuté svety sú navzájom oddelené a nemôže medzi nimi dochádzať k interakcii.[43] Táto „teória“ je zatiaľ nepreverená a vedú sa spory, či je to vôbec vedecká teória (musí napríklad spĺňať kritérium testovateľnosti alebo kritérium falzifikácie). Bolo uskutočnených aj niekoľko prieskumov, nakoľko je medzi fyzikmi prijímaná.[44] [45]

Bublinkový vesmír (multivesmír)[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho najlepší popis podal pravdepodobne fyzik Andrei Linde. Predpokladá existenciu večného multivesmíru, v ktorom sa vyskytujú miesta „falošného vákua“ - priestoru, ktorý neobsahuje žiarenie ani hmotu, ale predsa obsahuje energiu. Vplyvom kvantových fluktuácií môže dôjsť k uvoľneniu tejto zakonzervovanej energie a toto miesto prudko expanduje. Energia sa zmení na hmotu a žiarenie a vznikne nová bublina - nový vesmír. Jednotlivé bubliny vznikajú v rôznom čase a nezávisle od seba.[46]Predpokladá sa, že takto vzniká nesmierne množstvo vesmírov, ktoré by mohli mať také parametre, aby umožnili existenciu (nejakého) života. Táto „teória“ je v súčasnosti jednak prijímaná, jednak kritizovaná kvôli problému jej testovateľnosti respektíve falzifikovateľnosti, ale niektorí vedci venujúci sa najnovším teóriám gravitácie dúfajú, že čoskoro by sa mohlo podariť nájsť niektoré pozitívne zistenia.[47]Teória priamo nevyplýva zo súčasných fyzikálnych teórií, ale skôr z ich hypotetických až špekulatívnych rozvinutí.[48] Samotný mechanizmus na vytváranie nových vesmírov (generátor nových vesmírov) by bol sám osebe veľmi zložitý - musel by náhodne generovať rôzne hodnoty fyzikálnych konštánt a zároveň by musel náhodne generovať rôzne fyzikálne zákony. Problém sa teda len posúva o úroveň vyššie - treba vysvetliť „nastavenie“ tohto generátora vesmírov.[49][19] Teória multivesmíru zároveň musí zodpovedať napríklad paradox Boltzmannových mozgov, problém chladu, problém merateľnosti, problém jemného vyladenia Q v multivesmíre a problém veľkosti multivesmíru a kvôli jej novosti zatiaľ nie sú k dispozícii solídne overené údaje.[10]

Kozmológia zhora-dolu[upraviť | upraviť zdroj]

Teória tvrdí, že v okamihu Veľkého tresku existoval vesmír ako superpozícia všetkých možností, podobne ako keď sú filmy naskladané na seba. Niekoľko chvíľ po ňom už vplyvom náhodných kvantových javov jedna história dominovala nad ostatnými a to je práve tá „naša“. Odpoveď na jemne vyladený vesmír teda je, že je taký preto, lebo náhodne sa v priebehu času realizovala práve tá história, ktorá fyzikálne konštanty nastavila práve takto. Autori vo svojej štúdii predložili aj predpovede niektorých javov vyplývajúcich z tejto teórie, aby ju umožnili otestovať. Tieto javy a teda aj tvrdenia teórie zatiaľ neboli experimentálne preverené.[50] [51]

Nematerialistické teórie pôvodu jemného vyladenia vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Je ich pomerne široké spektrum a ich spoločným znakom je, že pôvod vesmíru pripisujú konaniu (nejakého) inteligentného agenta. Tvrdia, že aj ak by sa v budúcnosti aj podarilo vyvinúť hlbšiu teóriu ktorá by vysvetlila, prečo sú parametre nášho vesmíru nastavené práve takto, stále by bolo zrejmé, že súvislosti určené touto teóriou sú „podozrivo“ priaznivé pre existenciu zložitého života. Čiže potom bude potrebné vysvetliť zložitosť a „citlivé-nastavenie“ samotnej teórie.[37] [52]

„Dielo mimozemšťanov“[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto „teórie“ vytvorenie vesmíru pripisujú hypotetickým inteligentným bytostiam, nie materialistickým dejom. Pôvod týchto inteligentných bytostí zostáva nezodpovedaný, „teórie“ zatiaľ nenavrhujú žiadne tvrdenia, ktoré by ich umožnili vedecky overiť, ide skôr o nápadité špekulácie. Napríklad kozmológ Alan Guth verí, že ľudstvo bude v budúcnosti schopné vytvárať nové vesmíry. Z toho vyvodzuje, že aj náš vesmír teda mohol byť vytvorený nejakými inteligentnými bytosťami.[3] Teória J. Gribbina tieto vyspelé civilizácie umiestňuje do iných častí multivesmíru.[53] Simulačná hypotéza N. Bostroma tvrdí, že náš vesmír je len počítačovou simuláciou vytvorenou „mimozemšťanmi“.[54] J. Gardner sa domnieva, že existuje reťaz vesmírov, pričom inteligentné bytosti postupne vytvárajú stále „lepšie“ vesmíry.[4]

Inteligentný dizajn[upraviť | upraviť zdroj]

Citlivo zostavený mechanizmus hodín

Zástancovia hnutia Inteligentný dizajn tvrdia, že určité vlastnosti nášho vesmíru sa nikdy nepodarí vysvetliť čisto materialistickými procesmi, lebo tie jednoducho nemajú dostatočný potenciál, aby ich tak vytvorili a zachovali. Preto presadzujú myšlienku, že tieto vlastnosti boli vytvorené nejakým inteligentným agentom (tvrdia, že konkrétne určiť identitu tohto agenta nie je vecou vedy).[55] Tento argument je podľa nich zdôraznený aj tým, že „jemné vyladenie“ množstva rôznych faktorov nevykazuje len vesmír, ale údajne aj umiestnenie Slnečnej sústavy, umiestnenie Zeme, geológia Zeme a zemská biosféra.[56] (pozri Hypotéza zriedkavej Zeme).

Náboženské názory[upraviť | upraviť zdroj]

Rôzne náboženské skupiny, individuálni vedci, filozofi, teológovia, teistickí evolucionisti, kreacionisti zhodne považujú vysoko nepravdepodobné jemné vyladenie vesmíru za „návod“[2] (niektorí za „dôkaz“)[57] existencie Boha. Vo svojich názoroch sa mierne odlišujú, ale „jemne vyladený vesmír“ súhlasne považujú za modernú verziu teleologického dôkazu existencie a konania nadprirodzenej bytosti.[57] Touto ich tézou sa zaoberali Elliott Sober, Michael Ikeda a Bill Jefferys, ktorí tvrdia, že ani potvrdenie „jemného vyladenia vesmíru“ nedokazuje, že má nadprirodzenú príčinu.[58][59] Na ich výskum podrobne reagovali iní, ktorí tvrdia, že vesmír, „jemne vyladený pre život“, je z fyzikálneho hľadiska nesmierne málo pravdepodobný a preto vyžaduje nezvyčajné vysvetlenie.[60]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fine-tuned Universe na anglickej Wikipédii.

  1. napríklad: Barrow, Carr, Carter, Davies, Dawkins, Deutsch, Ellis, Greene, Guth, Harrison, Hawking, Linde, Page, Penrose, Polkinghorne, Rees, Sandage, Smolin, Susskind, Tegmark, Tipler, Vilenkin, Weinberg, Wheeler, Wilczek, v: Luke A. Barnes. The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011. [1]
  2. a b Keller, T. J.: Proč Bůh? : rozumové důvody pro víru v Boha ve věku skepticismu. Vyd. 1. Praha ; Kroměříž : Triton, 2011.
  3. a b BBC - Science & Nature - Horizon - Parallel Universes - Transcript. Dostupné online
  4. a b James Gardner. Selfish biocosm hypothesis. [2]
  5. Lawrence Joseph Henderson: The fitness of the environment: an inquiry into the biological significance of the properties of matter. The Macmillan Company, 1913
  6. Wallace, A. R. Man's place in the universe: a study of the results of scientific research in relation to the unity or plurality of worlds, 4th ed. London George Bell & Sons. 1904 pp. 256–7.
  7. Fred Hoyle, The Intelligent Universe, 1983
  8. Robert H. Dicke, "Dirac's Cosmology and Mach's Principle," Nature 192 (1961): 440-41
  9. Gribbin. J and Rees. M, Cosmic Coincidences: Dark Matter, Mankind, and Anthropic Cosmology, 1989, ISBN 0553347403
  10. a b c Barnes. L.A.: The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011. [3]
  11. Stephen Hawking: Stručná história času. 1991
  12. Dr. Paul Davies, Dr. John Wheeler, Dr. David Deutsch, Dr. Dennis Sciama, Dr. Frank Tipler, Dr. Martin Rees, Dr. Michael Redhead, Dr. Brandon Carter: The Anthropic Principle. BBC science documentary video. Horizon Library, Room 8, 2058 at BBC Enterprises Ltd., London
  13. The "Fine-tuning" of the Universe. http://www.2001principle.net/2005.htm
  14. Hoyle, F.: The Universe: Past and Present Reflections. Engineering&Science. 1981
  15. Glynn, P.: The Making and Unmaking of an Atheist. Rocklin, California, Forum 1997. str. 1‑20
  16. Weinberg, S.: A Designer Universe? [4]
  17. Martin Rees, 1999. Just Six Numbers. HarperCollins Publishers, ISBN 0-465-03672-4
  18. Paul Davies, 1993. The Accidental Universe. Cambridge University Press, p70-71
  19. a b Collins, R.: THE FINE-TUNING DESIGN ARGUMENT. In: Michael J. Murray, ed. 1999. Reason for the Hope Within. Grand Rapids, MI: Eerdmans. xvi+429 pp. [5]
  20. Barr S. M., Khan A.: "Anthropic tuning of the weak scale and of mu/md in two-Higgs-doublet models." 2007. Physical Review D, 76, 045002. http://arxiv.org/abs/hep-ph/0703219
  21. Larry Abbott, "The Mystery of the Cosmological Constant." Scientific American, vol. 3, no. 1 (1991): 78.
  22. Garriga J., Vilenkin A., 2006, Progress of Theoretical Physics Supplement, 163, 245
  23. Ehrenfest, P.: "How do the fundamental laws of physics make manifest that Space has 3 dimensions?". Annalen der Physik 61 (5): 440. 1920. http:// dx.doi.org/10.1002/andp.19203660503 A tiež: Ehrenfest, P.: "In what way does it become manifest in the fundamental laws of physics that space has three dimensions?" Proceedings of the Amsterdam Academy 20: 200. 1917
  24. Tegmark, Max.: "On the dimensionality of spacetime". Classical and Quantum Gravity 14 (4): L69–L75. 1997 http://space.mit.edu/home/tegmark/dimensions.pdf
  25. Vilenkin A., 2010, Journal of Physics: Conference Series, 203, 012001
  26. Barrow J. D., Tipler F. J., 1986, The Anthropic Cosmological Principle. Oxford: Clarendon Press
  27. Adams F. C., 2008, Journal of Cosmology and Astroparticle Physics, 2008, 010
  28. Oberhummer H., Cs#ot#o A., Schlattl H., 2000a, in The Future of the Universe and the Future of our Civilization., V. Burdyuzha, Khozin G., eds., World Scientific Publishing
  29. Barrow J. D., Tipler F. J.: The Anthropic Cosmological Principle. Oxford: Clarendon Press, 1986
  30. Stenger, V.: Is The Universe Fine-Tuned For Us? [6]
  31. Harnik, R.; Kribs, G.D. and Perez, G. (2006). "A universe without weak interactions". Physical Review D 74 (3): 035006. [7]
  32. Stenger, V.: The Fallacy of Fine-Tuning: Why the Universe Is Not Designed for Us. Prometheus Books. 2011
  33. Joseph Silk: Our place in the Multiverse. Nature, Volume 443 Number 7108, September 14, 2006. [8]
  34. Gould, Stephen Jay. "Clear Thinking in the Sciences". Lectures at Harvard University 1998.
    Gould, Stephen Jay. "Why People Believe Weird Things: Pseudoscience, Superstition, and Other Confusions of Our Time". 2002
  35. Shermer, Michael. Why Darwin Matters. 2007. ISBN 0-8050-8121-6.
  36. Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002. str. 137
  37. a b Bernard Carr and Martin Rees, “The Anthropic Principle and the Structure of the Physical World,” Nature 278, (1979): 612.
  38. Tegmark, M.: Parallel Universes. http://space.mit.edu/home/tegmark/multiverse.pdf
  39. R.C. Tolman (1987) [1934]. Relativity, Thermodynamics, and Cosmology. New York: Dover. ISBN 0486653838. LCCN 34-32023
  40. Dark Energy Is Driving Universe Apart: NASA's Galaxy Evolution Explorer Finds Dark Energy Repulsive. [9]
  41. P.J. Steinhardt, N. Turok (2001). "Cosmic Evolution in a Cyclic Universe". Phys.Rev.D65:126003,2002 65 (12). [10]
  42. L. Baum, P.H. Frampton (2007). "Entropy of Contracting Universe in Cyclic Cosmology". Mod.Phys.Lett.A23:33-36,2008 23: 33.[11]
  43. Tegmark, Max: The Interpretation of Quantum Mechanics: Many Worlds or Many Words? [12]
  44. Asher Peres: Everett's interpretation and other bizarre theories. 1993
  45. Deutsch, D.: The Fabric of Reality: The Science of Parallel Universes And Its Implications, Penguin Books (1998) ISBN 0-14-027541-X
  46. Linde, A.D. (August 1986). "Eternally Existing Self-Reproducing Chaotic Inflationary Universe". Physics Letters B 175 (4): 395–400. [13]
  47. Davies, P.: "A Brief History of the Multiverse". New York Times. http://www.nytimes.com/2003/04/12/opinion/a-brief-history-of-the-multiverse.html?pagewanted=all
  48. Carr B. J., Ellis G. F. R., 2008, Astronomy & Geophysics, 49, 2.29
  49. Collins, R.: Universe or Multiverse? A Theistic Perspective. Stanford University. [14]
  50. S.W. Hawking and Thomas Hertog. Populating the Landscape: A Top Down Approach. http://arxiv.org/pdf/0602091v2
  51. Ball, P.: Hawking rewrites history... backwards. [15]
  52. Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002. str. 137
  53. John Gribbin: In Search of the Multiverse: Parallel Worlds, Hidden Dimensions, and the Ultimate Quest for the Frontiers of Reality, 2010, p. 195
  54. Bostrom, N. (2002). Anthropic Bias: Observation Selection Effects in Science and Philosophy. Routledge, New York.
  55. Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001. str. 266
  56. Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002. str. 153-192
  57. a b William Lane Craig: "The Teleological Argument and the Anthropic Principle. [16]
  58. Ikeda, M. and Jefferys, W. The Anthropic Principle Does Not Support Supernaturalism. [17]
  59. Sober, Elliott, 2005: "The Design Argument" in Mann, W. E., ed., The Blackwell Guide to the Philosophy of Religion. Blackwell Publishers. [18]
  60. Barnes. L. A. Terms and Conditions – A Fine-Tuned Critique of Ikeda and Jefferys (Part 1). [19]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Keller, T. J.: Proč Bůh? : rozumové důvody pro víru v Boha ve věku skepticismu. Vyd. 1. Praha ; Kroměříž : Triton, 2011. 317 s.
  • Krempaský, J.: Evolúcia vesmíru a prírodné vedy. SPN Bratislava 1992
  • Stenger, V.: The Fallacy of Fine-Tuning: Why the Universe Is Not Designed for Us. Prometheus Books. 2011
  • Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Barnes. L.A.: The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011. [20]
  • Collins, R.: Fine-Tuning. [21]
  • Stenger, V.: Is The Universe Fine-Tuned For Us?[22]