Kozmologická konštanta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kozmologická konštanta alebo Einsteinova konštanta λ je konštanta hypotetickej kozmickej repulzívnej sily, ktorú zaviedol Albert Einstein pri riešení rovníc poľa všeobecnej teórie relativity na vyrovnanie gravitačného pôsobenia vo forme kozmologického člena (člena lambda), aby zachoval v tom čase prijímanú hypotézu stacionárnosti vesmíru (ak pôsobí len gravitácia, vesmír nemôže byť stacionárny, musí expandovať alebo kontrahovať). Predpokladaná repulzívna sila pôsobí proti gravitácii a usiluje sa odpudiť hmotné častice do nekonečna: úmerná je hmotnosti odpudzovanej častice a vzdialenosti, nezávisí od hmotnosti odpudzujúceho prostredia. Po objave rozpínania vesmíru (Hubblov zákon) kozmologická konštanta stratila opodstatnenie a predstavy kozmickej odpudivej sily sa vzdal aj Einstein. V niektorých kozmologických modeloch vesmíru sa však ešte zachováva (kozmológia).

Fine-tuned universe problém[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Fine-tuned universe

Zistenie jej reálnej hodnoty vzbudilo veľké prekvapenie, pretože na základe predpovedí teoretickej fyziky, mala byť pomerne vysoká. Jej skutočná hodnota je približne o 123 rádov(!) menšia. Táto udalosť je preto známa ako „najhoršia predpoveď vo fyzike” [1]. (Pre porovnanie - počet atómov vo vesmíre sa odhaduje na 10 na 80.3) Na jej dôležitosť pre existenciu komplexného života upozornil nositeľ Nobelovej ceny Steven Weinberg. Uvedomil si, že jej príliš vysoká hodnota by znamenala, že vesmír sa bude rozpínať príliš rýchlo a nebude môcť dôjsť k sformovaniu sa hmotných objektov napríklad galaxií. Naopak jej príliš nízka hodnota by znamenala, že vesmír príliš rýchlo zase skolapsuje v singularite a vôbec nedôjde k objaveniu sa života. Weinberg preto tvrdí, že náš vesmír, umožňujúci existenciu komplexného života, je veľmi zriedkavý.4 V súčasnosti je považovaná za jeden najlepších dokladov, že vesmír je jemne-vyladený a vedci sa zhodujú, že zatiaľ neexistuje fyzikálna teória, ktorá by vysvetľovala, prečo je nastavená práve takto.5 Tento problém je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Olaf Dreyer. Background Independent Quantum Field Theory and the Cosmological Constant Problem. Dated: February 1, 2008. http://arxiv.org/hep-th/0409048
  2. Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.