Konfucianizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d +ďalšia literatúra |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Konfucianizmus''' |
'''Konfucianizmus''' (iné názvy: '''konfuciánstvo''', '''konfucionizmus''') je [[filozofický smer]] - jedna z dvoch vetví osobitného [[Čína (civilizácia)|čínskeho]] polonáboženského kultu univerza a občianskych cností; prúd [[čínska filozofia|čínskej filozofie]] spájaný s osobou [[Konfucius|Konfucia]], ktorý už nezastáva vieru vo viacerých bohov, vyhýba sa metafyzickým otázkam, pestuje skôr občiansky kult a moralistné normovanie vlastností užitočných pre štát. Vytvoril rôzne právne a filozofické školy.<ref name="f"/> |
||
V učení konfucianizmu zaujíma ústredné miesto koncepcia „[[žen]]“ (ľudskosť), ktorá je systémom ideí „[[čžu]]“ (oddanosti vladárovi), „[[i (konfucianizmus)|i]]“ (zachovávania povinnosti), „[[siao]]“ (synovskej úcty).<ref name="f"/> |
V učení konfucianizmu zaujíma ústredné miesto koncepcia „[[žen]]“ (ľudskosť), ktorá je systémom ideí „[[čžu]]“ (oddanosti vladárovi), „[[i (konfucianizmus)|i]]“ (zachovávania povinnosti), „[[siao]]“ (synovskej úcty).<ref name="f"/> |
||
Verzia z 17:45, 3. december 2019
Konfucianizmus (iné názvy: konfuciánstvo, konfucionizmus) je filozofický smer - jedna z dvoch vetví osobitného čínskeho polonáboženského kultu univerza a občianskych cností; prúd čínskej filozofie spájaný s osobou Konfucia, ktorý už nezastáva vieru vo viacerých bohov, vyhýba sa metafyzickým otázkam, pestuje skôr občiansky kult a moralistné normovanie vlastností užitočných pre štát. Vytvoril rôzne právne a filozofické školy.[1]
V učení konfucianizmu zaujíma ústredné miesto koncepcia „žen“ (ľudskosť), ktorá je systémom ideí „čžu“ (oddanosti vladárovi), „i“ (zachovávania povinnosti), „siao“ (synovskej úcty).[1]
Zdroje
Ďalšia literatúra
- LIŠČÁK, Vladimír. Konfuciánství od počátků do současnosti : dějiny, pojmy, osobnosti. Vyd. 1. Praha : Academia, 2013. 464 s. (Orient; zv. 17.) ISBN 978-80-200-2190-8.