Slovenský kopov: Rozdiel medzi revíziami
Histŕia Značky: bez zdroja vizuálny editor |
|||
| Riadok 18: | Riadok 18: | ||
'''Slovenský kopov''' je jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska. Je to slovenské národné plemeno. |
'''Slovenský kopov''' je jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska. Je to slovenské národné plemeno. |
||
Kopov je výkonný poľovný durič a farbiar. Prvé kopovy boli oproti dnešnému typu vyššie a silnejšie. Presadzovala sa predovšetkým vlastnosť na stope a vytrvalé prenasledovanie a blokovanie zveri. Neskôr sa začína, vzhľadom na špecifické podmienky našich lesov, presadzovať menší typ duriča, no pri zachovaní fyzickej sily a odvahy. Kopov sa používa predovšetkým ako poľovnícky pes na diviačiu zver, ale aj ako strážny pes. Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov sa začalo od roku [[1940]], keď sa založila [[Slovenská plemenná kniha psov]]. O cieľavedomé šľachtenie plemena sa zaslúžili predovšetkým nestori slovenskej poľovníckej kynológie, [[Koloman Slimák]], [[Andrej Renča]] a [[František Siget]]. |
Kopov je výkonný poľovný durič a farbiar. Prvé kopovy boli oproti dnešnému typu vyššie a silnejšie. Presadzovala sa predovšetkým vlastnosť na stope a vytrvalé prenasledovanie a blokovanie zveri. Neskôr sa začína, vzhľadom na špecifické podmienky našich lesov, presadzovať menší typ duriča, no pri zachovaní fyzickej sily a odvahy. Kopov sa používa predovšetkým ako poľovnícky pes na diviačiu zver, ale aj ako strážny pes. Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov sa začalo od roku [[1940]], keď sa založila [[Slovenská plemenná kniha psov]]. O cieľavedomé šľachtenie plemena sa zaslúžili predovšetkým nestori slovenskej poľovníckej kynológie, [[Koloman Slimák]], [[Andrej Renča]] a [[František Siget]]. |
||
== História == |
|||
Slovenský názov je odvodený z maďarského slova ,,kopó”, ktorý sa nedá etymologicky jednoznačne vyložiť. Nie je ani jasné, ako kopov prišiel na Slovensko. Predpokladá sa, že z kríženia so psami, ktoré už u nás boli udomácnené. A tak vzniklo napokon vlastné domáce plemeno duričov. Aby sa však udržalo čo najčistejšie, bolo už v roku 1770 zakázané krížiť slovenských duričov s duričmi z iných krajín. Ešte počas druhej svetovej vojny, keď sa Slovensko na istý čas stalo ,,samostatným” štátom pod nemeckým dozorom založili prvú plemennú knihu a vypracovali prvý štandard. Uznávaný kynológ Koloman Slimák sa zaslúžil o čistý chov kopova a v roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici, prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej vybrali psov vhodných na chov. O 10 rokov neskôr v roku 1946 po druhej svetovej vojne, sa uskutočnila druhá prehliadka, ktorá mala poskytnúť prehľad, čo z chovu zvierat ešte ostalo. Pri tejto príležitosti bol založený Klub chovateľov duričov, ktorý si vytýčil cieľ podporovať a konsolidovať výzor a poľovné vlastnosti kopova. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča. Samostatný klub chovateľov slovenských kopovov bol založený v roku 1988. |
|||
== Vzhľad == |
== Vzhľad == |
||
Verzia z 10:26, 7. august 2020
| Slovenský kopov | |
|---|---|
.jpg) | |
| Krajina pôvodu | Slovensko |
| FCI kód | 6/1.2/244 |
| Štandardy | FCI |
| Výška | 40 - 46 cm (suky) 46 - 50 cm (psy) |
| Hmotnosť | 15 - 20 kg |
| Pôvodné určenie | poľovný pes (diviaky a škodná zver) |
| Terajšie určenie | poľovný pes (diviaky a škodná zver) |
| Názov v krajine pôvodu | Slovenský kopov |
| Synonymá | Slovakian Hound |
| Zaužívaná skratka | SK |
Zoznam psích plemien Psí portál
| |
Slovenský kopov je jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska. Je to slovenské národné plemeno.
Kopov je výkonný poľovný durič a farbiar. Prvé kopovy boli oproti dnešnému typu vyššie a silnejšie. Presadzovala sa predovšetkým vlastnosť na stope a vytrvalé prenasledovanie a blokovanie zveri. Neskôr sa začína, vzhľadom na špecifické podmienky našich lesov, presadzovať menší typ duriča, no pri zachovaní fyzickej sily a odvahy. Kopov sa používa predovšetkým ako poľovnícky pes na diviačiu zver, ale aj ako strážny pes. Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov sa začalo od roku 1940, keď sa založila Slovenská plemenná kniha psov. O cieľavedomé šľachtenie plemena sa zaslúžili predovšetkým nestori slovenskej poľovníckej kynológie, Koloman Slimák, Andrej Renča a František Siget.
História
Slovenský názov je odvodený z maďarského slova ,,kopó”, ktorý sa nedá etymologicky jednoznačne vyložiť. Nie je ani jasné, ako kopov prišiel na Slovensko. Predpokladá sa, že z kríženia so psami, ktoré už u nás boli udomácnené. A tak vzniklo napokon vlastné domáce plemeno duričov. Aby sa však udržalo čo najčistejšie, bolo už v roku 1770 zakázané krížiť slovenských duričov s duričmi z iných krajín. Ešte počas druhej svetovej vojny, keď sa Slovensko na istý čas stalo ,,samostatným” štátom pod nemeckým dozorom založili prvú plemennú knihu a vypracovali prvý štandard. Uznávaný kynológ Koloman Slimák sa zaslúžil o čistý chov kopova a v roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici, prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej vybrali psov vhodných na chov. O 10 rokov neskôr v roku 1946 po druhej svetovej vojne, sa uskutočnila druhá prehliadka, ktorá mala poskytnúť prehľad, čo z chovu zvierat ešte ostalo. Pri tejto príležitosti bol založený Klub chovateľov duričov, ktorý si vytýčil cieľ podporovať a konsolidovať výzor a poľovné vlastnosti kopova. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča. Samostatný klub chovateľov slovenských kopovov bol založený v roku 1988.
Vzhľad
Stavba tela je ľahšia, ale vždy pevnej kostry. Má obdĺžnikový tvar tela. Nos je vždy čiernej farby.Papuľa je rovná, v pomere k lebke primerane dlhá a nie veľmi široká. Nemá ovisnuté pysky, sú krátke, priliehajúce, tenké, so zreteľným kútikom. Oči mandľového tvaru sú hlbšie zapustené a tmavé. Očné viečka sú vždy čierne. Uši sú posadené trochu nad rovinou oka, priliehavé, zaokrúhlené a stredne dlhé. Labka je oválna, prsty dobre klenuté, pazúre vždy čierne a silné. Vankúšiky na labkách vždy dobre vyvinuté, tmavého zafarbenia. Chvost sa v pokoji nesie zvislo a v akcii šabľovito nahor. Srsť je dlhá 2–5 cm, stredne hrubá, priliehavá a hustá. Na chrbte, krku a chvoste dlhšia. Zafarbenie je čierne s hnedými až mahagónovými odznakmi na končatinách.
Povaha a využitie
Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý, preto poľuje najmä na diviaky. Vyniká vytrvalým a hlasným sledovaním teplej stopy až niekoľko hodín.
Výborný nos ho predurčuje na dohľadávanie všetkej raticovej zveri, kde sa dokáže vyrovnať aj farbiarom. Používa sa ako strážny a poľovný pes. Je znášanlivý s inými psami a vhodný ako pes pre aktívnu rodinu.
Pre jeho vlastnosti a atraktívny vzhľad je cenený a chovaný okrem Českej Republiky, Nemecka, Švédska, Maďarska a Bosny a Herzegoviny, kde má svoje vlastné chovateľské kluby, takisto aj vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Srbsku, Chorvátsku, USA, Kanade a Estónsku.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenský kopov
