Jednoklíčnolistové: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
disambig, typo
Bez shrnutí editace
Riadok 131: Riadok 131:
== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Liliopsida|commons=Category:Liliopsida}}
{{projekt|wikispecies=Liliopsida|commons=Category:Liliopsida}}

{{Botanický výhonok}}


[[Kategória:Jednoklíčnolistové| ]]
[[Kategória:Jednoklíčnolistové| ]]
[[Kategória:Magnóliorasty]]

Verzia z 19:33, 4. február 2021

jednoklíčnolistové

pálka širokolistá (Typha latifolia)
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) rastliny (Archaeplastida)
Oddelenie cievnaté (Tracheophyta)
Trieda (classis) semenné (Spermatopsida)
Podtrieda (subclassis) Krytosemenné (Angiospermae)
Systematika
Vedecká klasifikácia podľa systému APG IV

Jednoklíčnolistové (iné názvy pozri nižšie; lat. Monocotyledonopsida, Monocotyledoneae, Monocotyledones) alebo ľalie[1] (iný názov: ľaliokveté[2], lat. Liliopsida, Liliidae) je veľký taxón (pôvodne trieda) Krytosemenných rastlín. Jednoklíčnolistové, hoci sú na báze fylogenetického stromu, sa radia spolu s magnoliidymi už medzi jadrové krytosemenné rastliny. Majú druhotne redukovanú pôvodnú koreňovú sústavu, ktorá je nahradená adventívnymi koreňmi, a často podzemky, hľuzy, cibule. Kvety sú zvyčajne trojpočetné, kvetný obal nerozlíšený (okvetie) a zárodok s jedným klíčnym listom.

Názvy

Slovenské ekvivalenty vedeckého názvu Monocotyledones (a pod. – pozri vyššie) sú: jednoklíčnolistové[1][2], jednoklíčnolistové rastliny[3], staršie jednoklíčne rastliny[4], zriedkavo jednoklíčnolisté rastliny[5][6]. Nesprávny alebo starší názov je: jednodeložné (rastliny)[7][8][9]. Zastarané názvy sú: jednomaternicové rastliny[10][11], jednoklolisté rastliny[11], jednokeľničné rastliny[12], vrastliny[12].

Charakteristika

Jednoklíčnolistové rastliny sú jednoročné až trváce byliny, ojedinele liany až stromy. V stonke sú cievne zväzky bez kambia usporiadané v kruhoch v ataktostéle (polycyklickej eustéle). Kvôli neprítomnosti kambia druhotne nehrubnú, len ojedinele pri niektorých drevnatých druhoch dochádza k anomálnemu hrubnutiu stonky. V stonke a listoch sú buď iba cievice alebo tiež aj cievy. Stonka sa rozkonáruje obyčajne len v súkvetí. Hlavný koreň veľmi skoro zaniká a jeho funkciu preberajú adventívne korene (sekundárna homorízia). Listy sú rôzneho tvaru, väčšinou však podlhovasté, s oblúkovitou alebo rovnobežnou žilnatinou, najčastejšie striedavého postavenia. Predpokladá sa, že sú homologické s listovou stopkou iných krytosemenných rastlín. Kvety sú väčšinou aktinomorfné, trojpočetné, s nerozlíšenými kvetnými obalmi.[13]

Systematika

Systém podľa APG IV:
jednoklíčnolistové rastliny:

Jeden z možných kladogramov je takýto:

puškvorcotvaré

žabníkotvaré

petrosáviotvaré

dioskóreotvaré

pandanotvaré

ľaliotvaré

asparágotvaré

arekotvaré

lipnicotvaré

ďumbierotvaré

podenkotvaré

Referencie

  1. a b Systém živej prírody, 2008
  2. a b BARANEC, T. et al. Systematická botanika, 2001
  3. jednoklíčnolistové rastliny. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 457.
  4. jednoklíčny. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 645.
  5. ŠIŠKA, B., MEZEYOVÁ, I. FENOLOGICKÝ MONITORING OVOCNÝCH DREVÍN NA SPU A V PODMIENKACH SR. In: Rožnovský, J., Litschmann, T., I. Vyskot. (ed): „Fenologická odezva proměnlivosti podnebí“, Brno 22.3.2006, ISBN 80-86690-35-0 [1]
  6. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2019-11-26]. Dostupné online.
  7. IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 1998. 399 s. ISBN 80-967524-3-X. S. 116, 129.
  8. jednodeložné rastliny. In: Slovenský náučný slovník : Príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok 2 : E – M. Bratislava-Praha : Litevna, 1932. 379 s. S. 199.
  9. KOŽEHUBA, J. Prírodopis pre národnie školy - diel druhý: rastlinopis. Turč. Sv. Martin 1872, S. 27
  10. Medzinárodné patentové triedenie (2006)Základná úroveň Zväzok 1 Sekcia A Ľudské potreby. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky [2], S. 71
  11. a b MARTINKA, J. Príspevok k botanickému názvosloviu. Slovenská reč, 1936, roč. V, čís. 2-3, s. 67 – 69. Dostupné online [cit. 2020-01-17]. ISSN 1338-4279.
  12. a b METZENAUER, F. O. Krátky prírodopis pre slovenské národnie školy, 1874, S. 50
  13. Mičieta, K. et al. (2018), "Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín", Vydavateľstvo UK: Bratislava.

Iné projekty