Zapaľovacia sviečka: Rozdiel medzi revíziami
d pridaná Kategória:Systémy zapaľovania spaľovacích motorov pomocou použitia HotCat |
d pridaná Kategória:Elektrická sústava automobilu pomocou použitia HotCat |
||
| Riadok 15: | Riadok 15: | ||
[[Kategória:Príslušenstvo piestových spaľovacích motorov]] |
[[Kategória:Príslušenstvo piestových spaľovacích motorov]] |
||
[[Kategória:Systémy zapaľovania spaľovacích motorov]] |
[[Kategória:Systémy zapaľovania spaľovacích motorov]] |
||
[[Kategória:Elektrická sústava automobilu]] |
|||
Verzia z 23:50, 23. august 2021
Zapaľovacia sviečka je nevyhnutná súčiastka zážihového motora; je to elektrické zariadenie, ktoré je v hlave každého valca niektorých spaľovacích motorov a zapaľuje stlačené palivá ako aerosól, benzín, etanol a skvapalnený ropný plyn pomocou elektrickej iskry. Zapaľuje stlačenú zmes paliva so vzduchom vo valci a tým inicializuje reťazovú reakciu spaľovania zmesi po ktorej nastáva expanzia plynov čo uvádza piest do pohybu. Zapaľovaciu sviečku tvorí stredná a vonkajšia elektróda upravená tak, aby mohla byť vložená do pracovného priestoru zážihového motora.[1] Strednú elektródu obklopuje izolátor, ktorého spodná časť je zalisovaná do oceľového plášťa sviečky, ktorý je opatrený závitom na zaskrutkovanie sviečky do hlavy valca a vo svojej spodnej časti je vytvarovaný do vonkajšej elektródy.
História
Prvé patenty na zapaľovacie sviečky podali Nikola Tesla (1898),[2] Frederick Richard Simms (1898) a Robert Bosch (1898), ako vynálezca je uvádzaný Karl Benz. Masové použitie zapaľovacej sviečky umožnil až vynález zapaľovania pomocou magnetu, ktorého bola sviečka súčasťou, a ktorý vymyslel Boschov inžinier Gottlob Honold v roku 1902.
Referencie
- ↑ zapalovací svíčka. In: Malá československá encyklopedie VI Š-Ž. 1. vyd. Praha: Academia, 1987. s. 778.
- ↑ Patent 609250