François Mansart: Rozdiel medzi revíziami
→Úvodná sekcia: úpr |
→Úvodná sekcia: ow |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Meno = François Mansart |
|Meno = François Mansart |
||
|Portrét = Francois Mansart.jpg |
|Portrét = Francois Mansart.jpg |
||
|Popis = |
|Popis = francúzsky architekt |
||
|Dátum narodenia = [[13. január]] [[1598]] |
|Dátum narodenia = [[13. január]] [[1598]] |
||
|Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] |
|Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] |
||
|Dátum úmrtia = {{dúv|1666|9|23|1598|1|13}} |
|Dátum úmrtia = {{dúv|1666|9|23|1598|1|13}} |
||
|Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] |
|Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] |
||
| Bydlisko = |
|||
⚫ | |||
| Iné mená = |
|||
| Štát pôsobenia = |
|||
| Národnosť = |
|||
| Štátna príslušnosť = |
|||
| Zamestnanie = |
|||
| Známy vďaka = |
|||
| Alma mater = |
|||
| Profesia = |
|||
| Aktívne roky = |
|||
| Manželka = |
|||
| Deti = |
|||
| Rodičia = Absalon Mansart, Michelle Le Roy |
|||
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> |
|||
| Webstránka = |
|||
| Poznámky = |
|||
| Portál1 = |
|||
| Portál2 = |
|||
| Portál3 = |
|||
⚫ | |||
[[Súbor:Val de Grace dsc04637.jpg|thumb|Kostol [[Val-de-Grâce]], [[Paríž]]]] |
[[Súbor:Val de Grace dsc04637.jpg|thumb|Kostol [[Val-de-Grâce]], [[Paríž]]]] |
||
'''François Mansart''' (* [[13. január]] [[1598]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[23. september]] [[1666]], tamže) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[architekt]]. |
'''François Mansart''' (* [[13. január]] [[1598]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] – † [[23. september]] [[1666]], tamže) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[architekt]]. |
||
Riadok 14: | Riadok 34: | ||
Narodil sa v rodine tesára a miesto za architekta mu jeho príbuzní pomohli vyučiť sa za [[kamenár]]a a [[sochárstvo|sochára]]. Uvažoval nad tým, že by sa vyučil u architekta [[Salomon de Brosse|Salomona de Brosse]], najobľúbenejšieho architekta za vlády francúzskeho kráľa [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha IV.]] |
Narodil sa v rodine tesára a miesto za architekta mu jeho príbuzní pomohli vyučiť sa za [[kamenár]]a a [[sochárstvo|sochára]]. Uvažoval nad tým, že by sa vyučil u architekta [[Salomon de Brosse|Salomona de Brosse]], najobľúbenejšieho architekta za vlády francúzskeho kráľa [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha IV.]] |
||
V [[20. roky 17. storočia|20. rokoch]] [[17. storočie|17. storočia]] už bol uznávaný ako architekt pre svoj štýl a zručnosť, ale bol vnímaný tiež ako tvrdohlavý a ťažký perfekcionista, búrajúci svoje konštrukcie, aby začal znovu stavať na ich mieste nové budovy. Len najbohatší si mohli dovoliť pracovať s ním, pretože Mansartove diela boli vďaka jeho spôsobu stavby veľmi drahé. Jediný príklad jeho ranej tvorby |
V [[20. roky 17. storočia|20. rokoch]] [[17. storočie|17. storočia]] už bol uznávaný ako architekt pre svoj štýl a zručnosť, ale bol vnímaný tiež ako tvrdohlavý a ťažký perfekcionista, búrajúci svoje konštrukcie, aby začal znovu stavať na ich mieste nové budovy. Len najbohatší si mohli dovoliť pracovať s ním, pretože Mansartove diela boli vďaka jeho spôsobu stavby veľmi drahé. Jediný zachovaný príklad jeho ranej tvorby je zámok v [[Balleroy (obec)|Balleroy]], postavený na objednávku princa [[Gastona Orleánsky|Gastona Orleánskeho]], ktorý sa začal stavať v roku [[1626]]. Vojvoda bol veľmi potešený výsledkom, takže pozval Mansarta, aby zrenovoval jeho krídlo na [[zámok Blois|zámku Blois]] ([[1635]]). Architekt zamýšľal prebudovať bývalú kráľovskú rezidenciu kompletne, ale jeho plány boli zmarené a nakoniec bolo zrekonštruované len severné krídlo podľa Mansartových plánov. Väčšina Mansartových stavieb bola postupne zrekonštruovaná, alebo zbúraná. Najlepšie zachovaný príklad jeho zrelej tvorby je zámok v [[Maisons-Laffitte (mesto)|Maisons-Laffitte]], ktorý jedinečne zachováva originálnu interiérovú výzdobu, a to vrátane veľkolepého schodiska. |
||
V [[40. roky 17. storočia|40. rokoch]] [[17. storočie|17. storočia]] pracoval |
V [[40. roky 17. storočia|40. rokoch]] [[17. storočie|17. storočia]] pracoval na kláštore a kostole [[Val-de-Grâce]] v Paríži, veľmi žiadanej objednávke od [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anny Rakúskej]]. Jeho údajná márnotratnosť viedla k tomu, že bol nahradený poddajnejším architektom, ktorý v podstate pokračoval v Mansartovom pláne. V [[50. roky 17. storočia|50. rokoch]] [[17. storočie|17. storočia]] sa zameral na politických odporcov kardinála Mazarina, pre ktorého Mansart často pracoval. V roku [[1651]] vyšiel pamflet "''La Mansarade''", ktorý obviňoval architekta z divokej márnotratnosti a intríg. Po nástupe [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] na trón prišiel Mansart o mnoho zo svojich objednávok, ktoré boli zadané iným architektom. Jeho návrhy na prerobenie [[Louvre|Louvra]] a na kráľovské mauzóleum v [[Saint-Denis]] sa nikdy neuskutočnili. Niektoré z jeho plánov boli postupne znovu použité jeho prasynovcom, [[Jules Hardouin Mansart|Julianom Hardouinom Mansartom]], ktorý nebol tak geniálny a individualistický. |
||
Mansart je známy ako autor prvých manzardových striech, ktoré vytvoril a použil na svojich budovách. Nevynašiel nový druh strechy, no manzardová strecha sa stala veľmi rozšírená vo všetkých jeho konštrukciách. |
Mansart je známy ako autor prvých manzardových striech, ktoré vytvoril a použil na svojich budovách. Nevynašiel nový druh strechy, no manzardová strecha sa stala veľmi rozšírená vo všetkých jeho konštrukciách. |
Verzia z 01:48, 28. november 2021
François Mansart | |
francúzsky architekt | |
Narodenie | 13. január 1598 Paríž, Francúzsko |
---|---|
Úmrtie | 23. september 1666 (68 rokov) Paríž, Francúzsko |
Rodičia | Absalon Mansart, Michelle Le Roy |
Odkazy | |
Commons | François Mansart |
François Mansart (* 13. január 1598, Paríž, Francúzsko – † 23. september 1666, tamže) bol francúzsky architekt.
Životopis
Narodil sa v rodine tesára a miesto za architekta mu jeho príbuzní pomohli vyučiť sa za kamenára a sochára. Uvažoval nad tým, že by sa vyučil u architekta Salomona de Brosse, najobľúbenejšieho architekta za vlády francúzskeho kráľa Henricha IV.
V 20. rokoch 17. storočia už bol uznávaný ako architekt pre svoj štýl a zručnosť, ale bol vnímaný tiež ako tvrdohlavý a ťažký perfekcionista, búrajúci svoje konštrukcie, aby začal znovu stavať na ich mieste nové budovy. Len najbohatší si mohli dovoliť pracovať s ním, pretože Mansartove diela boli vďaka jeho spôsobu stavby veľmi drahé. Jediný zachovaný príklad jeho ranej tvorby je zámok v Balleroy, postavený na objednávku princa Gastona Orleánskeho, ktorý sa začal stavať v roku 1626. Vojvoda bol veľmi potešený výsledkom, takže pozval Mansarta, aby zrenovoval jeho krídlo na zámku Blois (1635). Architekt zamýšľal prebudovať bývalú kráľovskú rezidenciu kompletne, ale jeho plány boli zmarené a nakoniec bolo zrekonštruované len severné krídlo podľa Mansartových plánov. Väčšina Mansartových stavieb bola postupne zrekonštruovaná, alebo zbúraná. Najlepšie zachovaný príklad jeho zrelej tvorby je zámok v Maisons-Laffitte, ktorý jedinečne zachováva originálnu interiérovú výzdobu, a to vrátane veľkolepého schodiska.
V 40. rokoch 17. storočia pracoval na kláštore a kostole Val-de-Grâce v Paríži, veľmi žiadanej objednávke od Anny Rakúskej. Jeho údajná márnotratnosť viedla k tomu, že bol nahradený poddajnejším architektom, ktorý v podstate pokračoval v Mansartovom pláne. V 50. rokoch 17. storočia sa zameral na politických odporcov kardinála Mazarina, pre ktorého Mansart často pracoval. V roku 1651 vyšiel pamflet "La Mansarade", ktorý obviňoval architekta z divokej márnotratnosti a intríg. Po nástupe Ľudovíta XIV. na trón prišiel Mansart o mnoho zo svojich objednávok, ktoré boli zadané iným architektom. Jeho návrhy na prerobenie Louvra a na kráľovské mauzóleum v Saint-Denis sa nikdy neuskutočnili. Niektoré z jeho plánov boli postupne znovu použité jeho prasynovcom, Julianom Hardouinom Mansartom, ktorý nebol tak geniálny a individualistický.
Mansart je známy ako autor prvých manzardových striech, ktoré vytvoril a použil na svojich budovách. Nevynašiel nový druh strechy, no manzardová strecha sa stala veľmi rozšírená vo všetkých jeho konštrukciách.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému François Mansart