Preskočiť na obsah

IBM: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 8 418 bajtov ,  pred 8 mesiacmi
Pridanie a rozsirenie informacii
(infobox)
(Pridanie a rozsirenie informacii)
Značky: vrátené vizuálny editor prvá úprava redaktora
== O IBM ==
{{Infobox
|stylTela =
|data15 = {{url|https://www.ibm.com}}
}}
'''International Business Machines Corporation''' ('''IBM''', prezývaná tiež '''Big Blue''' čiže '''Veľká modrá'''), je popredná svetová spoločnosť podnikajúca v odbore [[informačné technológie|informačných technológií]]. Spoločnosť vzniklazačala písať svoju históriu už v roku [[1888]] a [[akciovávyrábala spoločnosť|akciovoustroje spoločnosťou]]na jepredaj od [[15. jún]]a [[1911]].prenájom, Medziod jejkomerčných hlavnéváh činnostia patrilapriemyselných výrobazáznamníkov ačasu, predajkrájačov počítačového [[hardvér]]umäsa a [[softvér]]u.syrov, Aktuálne sapo IBMtabulátory špecializuje na poskytovanie služieb v oblastia Hybriddierne Cloudštítky. SídlomAkciovou spoločnostispoločnosťou je Armonkod v15. štátejúna [[New1911. York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]].
 
Medzi jej hlavné činnosti patrila výroba a predaj počítačového [[hardvér]]u a [[softvér]]u. Aktuálne sa IBM špecializuje na poskytovanie služieb v oblasti Hybrid Cloud. Sídlom spoločnosti je Armonk v štáte [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]].
S približne 400,000 zamestnancami (z toho je takmer 200-tisíc technických pracovníkov) a výnosmi 54 miliárd<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IBM Reports 2021 Third-Quarter Results|url=https://newsroom.ibm.com/2021-10-20-IBM-Reports-2021-Third-Quarter-Results|vydavateľ=IBM Newsroom|dátum prístupu=2022-01-21|jazyk=en-us}}</ref> amerických [[dolár]]ov ročne (údaj z roku 2021) je IBM jednou z najväčších spoločností v odbore informačných technológií na svete a jedna z mála, ktorej dejiny sa datujú do [[19. storočie|19. storočia]]. Inžinieri a konzultanti spoločnosti pracujú vo vyše 170 krajinách, vývojové laboratóriá firmy sú rozmiestnené po celom svete a portfólio spoločnosti je diverzifikované do všetkých segmentov počítačovej vedy a informačných technológií.
 
S približne 400,000 zamestnancami (z toho je takmer 200-tisíc technických pracovníkov) a výnosmi 54 miliárd<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IBM Reports 2021 Third-Quarter Results|url=https://newsroom.ibm.com/2021-10-20-IBM-Reports-2021-Third-Quarter-Results|vydavateľ=IBM Newsroom|dátum prístupu=2022-01-21|jazyk=en-us}}</ref> amerických [[dolár]]ovdolárov ročne (údaj z roku 2021) je IBM jednou z najväčších spoločností v odbore informačných technológií na svete a jedna z mála, ktorej dejiny sa datujú do [[19. storočie|19. storočia]]. InžinieriIBM je najväčší zamestnávateľ v oblasti technológií na svete, inžinieri a konzultanti spoločnosti pracujú vo vyše 170 krajinách, vývojové laboratóriá firmy sú rozmiestnené po celom svete a portfólio spoločnosti je diverzifikované do všetkých segmentov počítačovej vedy a informačných technológií. Každý rok IBM investuje 6 miliárd USD do vedy a výskumu s 23 rokmi vedúcim postavením v počte patentov. Taktiež má 2. najväčšie software portfólio na svete po Microsofte. Spoločnosť IBM je priekopníkom v mnohých oblastiach počítačového priemyslu, od mainframe počítačov po nanotechnológie. Zamestnanci IBM tiež získali päť Nobelových cien.
 
Spoločnosť IBM je priekopníkom v mnohých oblastiach počítačového priemyslu, od [[mainframe]] počítačov po [[nanotechnológia|nanotechnológie]]. Zamestnanci IBM tiež získali päť [[Nobelova cena|Nobelových cien]].
 
== História ==
História spoločnosti IBM sa začala písať ešte omnoho skôr, než tu boli prvé počítače. Provopčiatky siahajúce do konca 19. storočia sa ešte nespájali priamo s dnešným IBM  a sú späté so sčítaním obyvateľstva. Vyžadovali ho americké úrady a to najmä pre neustále zvyšujúci sa počet imigrantov v krajine. Zverejnej súťaže, ktorá mala nájsť najvhodnejšieho kandidáta pre sčítanie veľkého objemu dát vzišiel nemecký imigrant Hermann Hollerith, ktorého stroj k sčítaniu dát z dierkovacích štítkov využíval elektrický prúd, išlo o tzv. tabulátor. Na tomto úspechu  spolupráci so svojimi dvomi spoločníkmi založil v roku 1896 spoločnosť Tabulating Machine Company. H. Hollerith ju však kvôli zdravotným problémom predal Carlesovi Flintovi a ten ju následne v roku 1911 spojil s ďalšími dvoma podnikmi, čím vytvoril Computing-Tabulating-Recordring Company (CTR). Jej vtedajším sídlom sa stal New York, avšak pobočky mala tak v USA, ako aj v Kanade. Už v začiatkoch bol počet zamestnancov 1300, čo na dané obdobie nebolo málo a zaoberali sa prioritne výrobou hodín pre kontrolu pracovnej doby, obchodných váh, či súčiastok do domácich prístrojov. Výrazné zmeny vo vývoji spoločnosti sa zaznamenali potom, čo do spoločnosti ako nový podnikový manažér nastúpil Thomas J. Watson.
 
V roku 1924 Watson zmenil názov spoločnosti na International Business Machines Corporation alebo IBM. Od začiatku sa IBM definovala nie predajom produktov, ktoré sa pohybovali od komerčných váh po tabulátory diernych štítkov, ale jej výskumom a vývojom.
 
Rast IBM nezastavila ani hospodárska kríza, ktorá sa pre väčšinu podnikov stala kameňom úrazu. Zlom vo vývoji však prišiel s druhou svetovou vojnou, kedy spoločnosť IBM dala všetko svoje zariadenie k dispozícií vláde USA a výrobný program sa v továrňach upravil na výrobu súčiastok k automatickým zbraniam.
 
V roku 1944 spoločnosť IBM spolu s Harvardskou univerzitou financovala vynález počítača Mark 1 , prvého stroja, ktorý automaticky počítal dlhé výpočty. Mark 1 aj napriek svojim rozmerom (10m x 2,6m) a váhou 5 ton sa stal jedným z medzníkov vo vývoji výpočtových systémov. Bol nesmierne pomalý a každý deň bolo potrebné k jeho chladeniu dodávať niekoľko ton ľadu. Do roku 1953 bola spoločnosť IBM pripravená na úplnú výrobu svojich vlastných počítačov, ktorá začala produktom IBM 701 EDPM , prvým komerčne úspešným počítačom na všeobecné účely. A 701 bol iba začiatok.
 
Do prezidentského kresla spoločnosti sa v roku 1956 posadil Thomas J. Watson ml., ktorý odkaz svojho otca ešte viac zúročil. On stál za sloganom „neváhajte prehovoriť!“, či slávnym listom o rovných príležitostiach bez ohľadu na rasu, pohlavie, či vyznanie. Jeho osoba je spojená najmä s vývojom počítačov druhej a tretej generácie, u ktorých už bola technológia dierkovacích štítkov vystriedaná elektrónkami. Demonštroval to na modeli IBM 604.
 
Vývoj počítačov sa neustále menil. Od elektróniek prešli k elektromechanickým spínačom (IBM 701), neskôr k tranzistorom (IBM 7090, či IBM 7094). Spoločnosť sa zaslúžila aj o vývoj magnetických diskových pamätí a softwarového vybavenia, predstavila programovací jazyk Fortran, či Cobol. V 60. rokoch vytvorili superpočítač Stretch (1961), ktorý zaberal 225 m2 a vážil 31 ton. Ďalšie revolúcie v oblasti počítačov IBM zaviedla s modelmi IBM System/360, ktorý už umožňoval vymeniť jednotlivé časti hardwaru, či modelom IBM 5150.
 
V 70. rokoch po odchode Thomasa Watsona ml. z vedenia firmy sa riaditeľom stal Frank T. Cary. S týmto menom je spojený i nový vynález IBM. Išlo o čiarový kód a teda rôzne poskladané čiarky v obdĺžnikovom tvare so spodnou číslicovou časťou, ktoré spolu tvoria zakódovanú informáciu. Čiarový kód sa stal fenoménom a do dnešných čias nebol nahradený. Ďalším riaditeľom spoločnosti sa stal pán Opel, neskôr Akerson, či Gerstner. Práve Gerstner sa rozhodol so spoločnosťou spraviť isté radikálne opatrenia, nakoľko firma stagnovala.
 
V júli 1980 Bill Gates z Microsoftu súhlasil s vytvorením operačného systému pre nový počítač IBM pre domácich zákazníkov, ktorý spoločnosť IBM vydala 12. augusta 1981. Prvý počítač IBM IBM bežal na mikroprocesore Intel 8088 s frekvenciou 4,77 MHz. Spoločnosť IBM teraz vstúpila na domáci spotrebiteľský trh, čo vyvolalo počítačovú revolúciu.
 
V septembri 1980 sa David Bradley stal jedným z „pôvodných 12“ inžinierov pracujúcich na osobnom počítači IBM a bol zodpovedný za kód ROM BIOS.
 
V roku 1995 IBM odkúpilo spoločnosť Lotus Development a Tivoli Systems. Avšak úplný návrat na výslnie spoločnosť zaznamenala až v roku 1997 kedy superpočítač Deep Blue porazil v šachovej partii svetového veľmajstra Garryho Kasparova. To vyvolalo obrovské debaty o tom, ako sa môže malý počítač priblížiť ľudskej inteligencii.
 
V roku 2004 však IBM prekvapila azda celý svet keď sa rozhodla predať divíziu pre výrobu počítačov čínskemu výrobcovi Lenovo, čím na oplátku IBM získala 18% akcií spoločnosti Lenovo.
 
IBM v októbri 2020 oznámila, že sa rozdeľuje na dve samostatné verejné spoločnosti. Budúce zameranie IBM bude na cloudové výpočty s vysokou rezervou a umelú inteligenciu postavenú na základe akvizície Red Hat 2019. Nová spoločnosť „NewCo“, ktorá bude ešte formálne pomenovaná, je vytvorená z jednotky IBM Global Technology Services Managed Infrastructure Services. Nová firma prevzala 90 000 zamestnancov, 4 600 klientov v 115 krajinách a kapitál v hodnote 60 miliárd dolárov. Odčlenenie od IBM je väčšie ako v prípade ktoréhokoľvek z jej predchádzajúcich odpredajov, čo investori uvítali. Pred ohláseným rozdelením spoločnosť IBM vyrábala a predávala počítačový hardvér, middleware a softvér, poskytovala hostiteľské a konzultačné služby v oblastiach od sálových počítačov až po nanotechnológie. Je významnou výskumnou organizáciou a od roku 2020 drží rekord v počte amerických patentov generovaných podnikom 27 rokov po sebe.
 
== IBM na Slovensku ==
História spoločnosti IBM má aj na Slovensku svoju dlhoročnú tradíciu a začala sa písať ešte v roku 1932. Vtedy vznikla prvá pobočka IBM v Československu, pričom išlo o vôbec šiestu na európskom kontinente a prvú v regióne strednej a východnej Európy. Na Slovensku spoločnosť IBM otvorila prvú kanceláriu roku 1990. Na Slovensku bola spoločnosť IBM založená hneď po rozpade ČSR a teda v roku 1993, v súčasnosti sú na území Slovenska tri jej pobočky, v Bratislave, Košiciach a v Banskej Bystrici. IBM má na Slovensku približne 5 000 zamestnancov. Táto spoločnosť intenzívne spolupracuje s väčšinou technických a ekonomických fakúlt po celom Slovensku a taktiež je členom významných zamestnávateľských združení (AmCham, BSC Forum RUZ, ITAS)
 
== Ocenenia ==
 
* Prvá Family Friendly UNICEF firma na Slovensku od roku 2019
 
* 2016 dostali zamestnanci IBM ocenenie od Prezidenta SR za ich prínos v rámci dobrovoľníctva
 
* 2016 ocenenie Ministerstva práce za prínos spoločnosti za šírenie rodovej rovnosti na pracovisku
 
* 2017 Najlepšie kancelárske priestory na Slovensku
 
* 2019 ocenenie CEE Business Service Award za najlepšiu brandingovú aktivitu - IBM FEST
 
* 2019 viaceré ocenenia v International Business Award STEVIE, New York, Viedeň
* 2019 a 2020 Najzamestnávateľ roka
* 2020 a 2021 Zdravá Firma roka
* 2021 2. miesto v rebríčku Najlepší Zamestnávatelia sveta magazínu Forbes
 
== Referencie ==
1

úprava