Geb: Rozdiel medzi revíziami
wikilinky |
d wiki |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Hiero|Geb|<hiero>G39-b-A40</hiero>|align=right|era=egypt}} |
{{Hiero|Geb|<hiero>G39-b-A40</hiero>|align=right|era=egypt}} |
||
'''Geb''' bol staroegyptský [[boh]] zeme a |
'''Geb''' bol staroegyptský [[boh]] zeme a [[personifikácia]] zeme. [[Egypťania]] ho považovali za otca všetkých bohov. Zrodil sa zo zväzku boha [[vzduch]]u [[Šu]] s bohyňou vlhkosti [[Tefnet]]. Spolu s bohyňou nebies [[Nut]] splodil boha slnka [[Re]] a následne aj ostatných bohov, ktorým potom vládol. Podľa egyptského chápania zosobňoval Geb Zem takpovediac v jej materiálnej podobe, ako obrovský kotúč, ktorý pláva vo vesmírnych vodách boha Nuta, i ako pôdu, ktorá poskytuje živým každodennú potravu a mŕtvym večný odpočinok. Nebol však bohom jej plodivej sily, ktorá dávala vyrastať [[strom]]om a rastlinám, ani jej vnútorného bohatstva, ktorého sa ľudia zmocňovali baníctvom. Napriek tomu sa tešil úcte všetkých ľudí. Bol predsa podmienkou ich existencie, prijímal do svojich útrob [[zrno]] a korene toho , čo zasadili, prijímali a chránili telá zomrelých. Osobitne si ho vážili ako ochrancu pred [[had]]mi a [[škorpión]]mi, čo sa skrývali v zemi, a ako vynálezcu rôznych zaklínadiel proti ich poštípaniu, ktoré prezradil prostredníctvom [[kňaz]]ov aj ľuďom. Nadovšetko ho uctievali králi, veď sedeli na "Gebovom tróne" a boli nielen jeho nástupcami, ale priam dedičmi jeho vlády, ako nesčíselne krát vyhlasovali na svojich nápisoch. Dobu jeho vlády starí Egypťania považovali za obdobu zlatého veku u [[Gréci|Grékov]] či [[Rimania|Rimanov]], alebo rajského veku u [[Kresťania|kresťanov]] a [[Moslimovia|moslimov]]. |
||
Zobrazoval sa ako človek s kráľovskou korunou na hlave, ktorá sa niekedy nahrádzala [[hus]]ou, hieroglyfickým znakom jeho mena. |
Zobrazoval sa ako človek s kráľovskou korunou na hlave, ktorá sa niekedy nahrádzala [[hus]]ou, hieroglyfickým znakom jeho mena. |
Verzia z 10:36, 22. január 2007
Geb v hieroglyfoch | ||||
|
Geb bol staroegyptský boh zeme a personifikácia zeme. Egypťania ho považovali za otca všetkých bohov. Zrodil sa zo zväzku boha vzduchu Šu s bohyňou vlhkosti Tefnet. Spolu s bohyňou nebies Nut splodil boha slnka Re a následne aj ostatných bohov, ktorým potom vládol. Podľa egyptského chápania zosobňoval Geb Zem takpovediac v jej materiálnej podobe, ako obrovský kotúč, ktorý pláva vo vesmírnych vodách boha Nuta, i ako pôdu, ktorá poskytuje živým každodennú potravu a mŕtvym večný odpočinok. Nebol však bohom jej plodivej sily, ktorá dávala vyrastať stromom a rastlinám, ani jej vnútorného bohatstva, ktorého sa ľudia zmocňovali baníctvom. Napriek tomu sa tešil úcte všetkých ľudí. Bol predsa podmienkou ich existencie, prijímal do svojich útrob zrno a korene toho , čo zasadili, prijímali a chránili telá zomrelých. Osobitne si ho vážili ako ochrancu pred hadmi a škorpiónmi, čo sa skrývali v zemi, a ako vynálezcu rôznych zaklínadiel proti ich poštípaniu, ktoré prezradil prostredníctvom kňazov aj ľuďom. Nadovšetko ho uctievali králi, veď sedeli na "Gebovom tróne" a boli nielen jeho nástupcami, ale priam dedičmi jeho vlády, ako nesčíselne krát vyhlasovali na svojich nápisoch. Dobu jeho vlády starí Egypťania považovali za obdobu zlatého veku u Grékov či Rimanov, alebo rajského veku u kresťanov a moslimov.
Zobrazoval sa ako človek s kráľovskou korunou na hlave, ktorá sa niekedy nahrádzala husou, hieroglyfickým znakom jeho mena.