Srsť: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
presun
Značky: nové presmerovanie možný vandalizmus vyprázdnenie
 
Riadok 1: Riadok 1:
#redirect[[chlp (cicavce)]]
[[Súbor:Opossum fur.jpg|náhľad|Srsť [[vačicovité|vačice]].]]
'''Srsť''' je hustý porast [[Chlp (cicavce)|chlpov]] na pokožke cicavcov. Ide o jeden z hlavných znakov [[cicavce|cicavcov]]. Skladá sa z kombinácie dlhých, silných a mastných srstíc na vrchnej časti a krátkeho, jemného podsrstia (podsady) pod nimi<ref name="Orszaghova">{{Citácia knihy
| priezvisko = Országhová
| meno = Zlatica
| priezvisko2 = Schlarmannová
| meno2 = Janka
| spoluautori = a kol.
| titul = Slovník zoologických termínov a taxónov
| odkaz na titul = Slovník zoologických termínov a taxónov
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Univerzita Komenského
| rok = 2010
| isbn = 978-80-223-2903-3
| url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Predmety/Slovniky_Orszaghova/Slovnik_zool_term_a_tax..pdf
| počet strán = 343
| strany = 266
}}</ref>. Srstice fungujú ako izolácia proti vode a podsrstie pôsobí ako izolačná prikrývka, ktorá udržuje zviera v teple.<ref>{{Cite news|url=https://www.britannica.com/topic/fur-animal-skin#ref114471|title=Fur {{!}} animal skin|work=Encyclopedia Britannica|access-date=2018-10-30|language=en}}</ref> Chlpy sú kožný [[rohovina|rohovinový]] derivát.<ref name="Orszaghova"/>

Srsť cicavcov má mnoho využití: ochrana, zmyslové vnímanie, izolácia proti vode a kamufláž, pričom primárnym využitím je termoregulácia.<ref name=dawson2014>{{cite journal|last=Dawson|first=T. J.|last2=Webster|first2=K. N.|last3=Maloney| first3=S. K.|year=2014|title=The fur of mammals in exposed environments; do crypsis and thermal needs necessarily conflict? The polar bear and marsupial koala compared|journal=Journal of Comparative Physiology B|volume=184| issue=2|pages=273–284|doi=10.1007/s00360-013-0794-8|pmid=24366474}}</ref>

Dĺžka srsti je pri termoregulácii zanedbateľná, pretože niektoré tropické cicavce, ako napríklad [[Leňoch (biológia)|leňochy]], majú rovnakú dĺžku srsti ako niektoré arktické cicavce, ale izolujú menej; a naopak, iné tropické cicavce s krátkou srsťou majú rovnakú izoláciu ako arktické cicavce. Hustota srsti môže zvýšiť tepelnú izoláciu zvieraťa a arktické cicavce majú výrazne hustú kožušinu; napríklad [[pižmoň severský]] má kontúrovú srsť dlhú 30 cm a husté podsrstie ktoré vytvára vzduchotesný kabát, ktorý im umožňuje prežiť pri teplotách nižších ako -40 °C<ref name=hair/>{{rp|162–163}} Niektoré púštne cicavce, ako sú [[Ťava|ťavy]], používajú hustú kožušinu, aby zabránili slnečnému teplu preniknúť na pokožku, čo umožňuje zvieraťu zostať chladným; srsť ťavy môže v lete dosiahnuť 70 °C ale pokožka ostáva na teplote 40 °C<ref name=hair/>{{rp|188}}. Vodné cicavce zachytávajú v srsti vzduch, aby zlepšili jej tepelnoizolačné vlastnosti a držali pokožku v suchu.<ref name=hair/>{{rp|162–163}}

[[Súbor:Great male Leopard in South Afrika-JD.JPG|náhľad|Rušivé sfarbenie [[Leopard škvrnitý|leoparda škvrnitého]] poskytuje kamufláž.]]
Srsť býva sfarbená z rôznych dôvodov, medzi hlavné selektívne tlaky patrí kamufláž, výber sexuálneho partnera, komunikácia a fyziologické procesy ako napr. regulácia teploty. Kamufláž je silným vplyvom u veľkého počtu cicavcov, pretože pomáha jednotlivcom skrývať sa pred dravcami alebo korisťou<ref name="bioscience.oxfordjournals.org">{{cite journal |last1=Caro |first1=Tim |year=2005 |title= The Adaptive Significance of Coloration in Mammals |journal=BioScience |volume= 55 | issue = 2 |pages= 125–136 |url=http://bioscience.oxfordjournals.org/content/55/2/125.full.pdf+html |doi=10.1641/0006-3568(2005)055[0125:tasoci]2.0.co;2}}</ref>.

[[Aposematizmus]], varujúce sfarbenie, je najpravdepodobnejším vysvetlením čiernobielej koláže mnohých cicavcov, ktoré sa dokážu brániť, napríklad [[Skunkovité|skunk]] brániaci sa zápachom a silný, agresívny [[mediar svetlochrbtý]]<ref>{{cite journal |last1=Caro |first1=Tim |title=Contrasting coloration in terrestrial mammals |journal=Philos Trans Royal Soc B |date=February 2009 |volume=364 |issue=1516 |pages=537–548 |doi=10.1098/rstb.2008.0221 |pmc=2674080 |pmid=18990666}}</ref>. Arktické a subarktické cicavce ako [[líška polárna]] (''Alopex lagopus''), [[lumík grónsky]] (''Dicrostonyx groenlandicus''), [[lasica hranostaj]] (''Mustela erminea'') a [[zajac menivý]] (''Lepus americanus'') majú sezónny [[polyfenizmus]] medzi hnedou farbou v lete a bielou v zime, ktorý im pomáha v maskovaní<ref>{{cite journal |last1=Mills|first1=L. Scott |last2=Zimova|first2=Marketa |last3=Oyler|first3=Jared |last4=Running|first4=Steven |last5=Abatzoglou|first5=John T. |last6=Lukacs|first6=Paul M. |title=Camouflage mismatch in seasonal coat color due to decreased snow duration |journal=PNAS |date=April 2013 |volume=110 |issue=8 |pages=7360–7365 |pmc=3645584 |pmid=23589881 |doi=10.1073/pnas.1222724110|bibcode=2013PNAS..110.7360M}}</ref>. Rozdiely vo farbe srsti samíc a samcov môžu upozorňovať na ich výživu a hladiny hormónov, ktoré sú dôležité pri výbere partnera<ref name="eva.mpg.de">{{cite journal |last1=Bradley |display-authors=etal |first1=Brenda |year=2012 |title=Coat Color Variation and Pigmentation Gene Expression in Rhesus Macaques (Macaca Mulatta) |journal=Journal of Mammalian Evolution |volume=20 |issue=3 |pages=263–70 |doi=10.1007/s10914-012-9212-3 |url=http://www.eva.mpg.de/pks/staff/widdig/pdf/Bradley_et_al_2012.pdf |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150924004623/http://www.eva.mpg.de/pks/staff/widdig/pdf/Bradley_et_al_2012.pdf |archivedate=2015-09-24 |df= }}</ref>. Niektoré stromové cicavcov, najmä [[primáty]] a [[vačkovce]], majú na častiach tela odtiene fialovej, zelenej alebo modrej pokožky, čo naznačuje zreteľnú výhodu v ich [[stromovom]] biotope v dôsledku [[konvergencia (biológia)|konvergenčnej evolúcie]]<ref>{{cite journal |last1=Prum |first1=Richard O. |last2=Torres |first2=Rodolfo H. |year=2004 |title=Structural colouration of mammalian skin: convergent evolution of coherently scattering dermal collagen arrays |journal=Journal of Experimental Biology |volume=207 |pages=2157–72 |doi=10.1242/jeb.00989 |pmid=15143148 |issue=12}}</ref>. Zelené sfarbenie [[Leňoch|leňochov]] je však výsledkom [[Symbióza|symbiózy]] s [[Riasa (vodný organizmus)|riasami]]<ref>{{cite journal|first1=Milla |last1=Suutari |first2=Markus |last2=Majaneva |first3=David P. |last3=Fewer |first4=Bryson |last4=Voirin |first5=Annette |last5=Aiello |first6= Thomas |last6=Friedl |first7=Adriano G.|last7=Chiarello |first8=Jaanika |last8=Blomster |year=2010 |title=Molecular evidence for a diverse green algal community growing in the hair of sloths and a specific association with ''Trichophilus welckeri'' (Chlorophyta, Ulvophyceae) |journal=Evolutionary Biology |volume=10 |issue=86 |pages=86 |doi=10.1186/1471-2148-10-86 |pmid=20353556 |pmc=2858742}}</ref>.

Sfarbenie srsti niekedy vytvára [[sexuálny dimorfizmus]], ako je to u viacerých [[Primáty|primátov]]<ref>{{cite journal |first=J. M. |last=Plavcan |year=2001 |title=Sexual dimorphism in primate evolution |journal=American Journal of Physical Anthropology |volume=116 |issue=33 |pages=25–53 |doi=10.1002/ajpa.10011 |pmid=11786990}}</ref>. Farba srsti môže ovplyvniť schopnosť udržať teplo, v závislosti od toho, koľko svetla odráža. Cicavce s tmavšou farbou môžu absorbovať viac tepla zo [[Slnečná energia|slnečného žiarenia]] a zostať teplejší a niektoré menšie cicavce, ako sú hraboše, majú v zime tmavšiu srsť. Biela, bezfarebná srsť arktických cicavcov, ako je [[medveď biely]], môže odrážať viac slnečného žiarenia priamo na pokožku.<ref name=hair/>{{rp|166–167}}<ref name=dawson2014/>

Cicavce s malým množstvom srsti sa často nazývajú „nahé“, „lysé“ alebo „bezsrsté“ ([[rypoš lysý]], psie plemeno [[Naháč (pes)|Naháč]]). Človekom opracovaná koža so srsťou sa nazýva [[kožušina]]<ref>Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003</ref>. Zviera s komerčne hodnotnou kožušinou je v kožušinovom priemysle známe ako [[kožušinové zvieratá|kožušinové zviera]]. Použitie kožušiny ako odevu alebo dekorácie je kontroverzné; obhajcovia [[Práva zvierat|práv zvierat]] namietajú proti lovu a usmrcovaniu divokých zvierat a chovu a zabíjaniu zvierat na kožušinových farmách.

== Typy srsti ==
Medzi typy srsti podľa tvaru a funkcie patria<ref name="Orszaghova"/><ref name=hair>{{cite book|url=|first1=George A.|last1=Feldhamer|first2=Lee C.|last2=Drickamer|first3=Stephen H.|last3=Vessey|first4=Joseph H.|last4=Merritt|first5=Carey|last5=Krajewski |year=2007|title=Mammalogy: Adaptation, Diversity, Ecology|edition=3|location=Baltimore|publisher=Johns Hopkins University Press|isbn=978-0-8018-8695-9|oclc=124031907}}</ref>{{rp|99}}:
* kontúrová srsť – tvoria ju srstice a pesíky, kryjú telo, môžu plznúť po dosiahnutí určitej dĺžky
* vibrisy – sú zmyslovými chĺpkami a najčastejšie sú to fúzy pri papuli
* podsrstie, podsada, vlnka – tvoria ju vlníky a osiníky, je pod kontúrovou srsťou, funguje ako tepelná izolácia a hydroizolácia
* ostne – sú typom tuhých ochranných vlasov používaných na obranu napríklad [[dikobrazovité]]
* štetiny – tvoria pesíky, sú dlhé a tvrdé (napr. [[sviňa domáca]])
* [[Vlna (pokryv tela)|vlna]] – je kontúrová srsť, mäkkosťou pripomína podsrstie, má rôznu dĺžku

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[kožušina]]
* [[chlp (cicavce)]]

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroj ==
{{preklad|en|fur|907650624}}

[[Kategória:Anatómia cicavcov]]
[[Kategória:Živočíšne produkty]]

Aktuálna revízia z 14:32, 26. september 2019

Presmerovať na: