Zdvihový pomer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Štvorcový motor)

Zdvihový pomer je bezrozmerná porovnávacia veličina v oblasti piestových spaľovacích motorov. Je to pomer zdvihu piesta k priemeru (vŕtaniu) valca.

Podľa hodnoty zdvihového pomeru sa motory rozdeľujú nasledovne:

  • Z/D > 1 - nadštvorcový motor, alebo dlhozdvihový motor
  • Z/D = 1 - štvorcový motor
  • Z/D < 1 - podštvorcový motor, alebo krátkozdvihový motor

Vplyv na parametre motora[upraviť | upraviť zdroj]

Rôzny zdvihový pomer znamená tiež rôzny pomer medzi povrchom pracovného priestoru (ktorý narastá úmerne druhej mocnine vŕtania a je úmerný odvodu tepla) a jeho objemom (ktorý narastá úmerne tretej mocnine vŕtania a je úmerný prívodu tepla). Z toho vyplýva, že krátkozdvihové motory budú mať nižšiu účinnosť, pretože viac tepla sa odvedie cez steny do chladiacej sústavy.

Nízky zdvihový pomer znamená, že priemer valca je relatívne väčší, čo umožňuje do hlavy valcov umiestniť viac ventilov, alebo ventily s väčšími prierezmi.

Nízky zdvihový pomer znamená, že zdvih, priamo úmerný dráhe piesta, je menší. Pri technickom obmedzení hodnotou strednej piestovej rýchlosti môže takýto motor pracovať pri vyšších otáčkach.

Hodnoty[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina bežných motorov má zdvihový pomer v intervale okolo 1. Extrémne prípady sa vyskytujú pri špeciálnych motoroch pretekárskych automobilov:

  • extrémne dlhozdvihový motor Laurin & Klement z roku 1908 mal vŕtanie 85 mm a zdvih 250 mm, čo zodpovedá zdvihovému pomeru 2,94.Konštruktéri takto využili možnosti platných športových predpisov keď sa motory klasifikovali podľa vŕtania. [1]
  • extrémne krátkozdvihový motor formuly 1 Ferrari z roku 2007 mal údajne zdvihový pomer 0,33. To mu umožňovalo dosahovať otáčky až 19000 min-1[2].

Poznámka[upraviť | upraviť zdroj]

V niektorých krajinách sa používa na definovanie zdvihového pomeru prevrátená hodnota, t.j. pomer vŕtania ku zdvihu. Z toho vyplýva aj opačné priradenie pojmov krátkozdvihový - nadštvorcový (oversquare or short-stroke) a dlhozdvihový - podštvorcový (undersquare or long-stroke).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Mackerle J.: Motory závodních automobilů. SNTL Praha a Alfa Bratislava (spoločné vydanie) 1980.
  2. Pauer V.: Vývoj konstrukce závodních vozů. Vše podstatné z historie techniky formulových vozú. Grada Publishing, 2011.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • STN 09 0022. Spaľovacie motory. Názvoslovie piestových spaľovacích motorov. Druhy motorov. Dátum vydania 19.01.1972.