Šulgi

Šulgi (predtým uvádzaný ako Dungi) z Uru bol druhým kráľom tretej dynastie v Ure. Vládol 48 rokov, približne od roku 2094 – 2046 pred Kr. (stredná chronológia) alebo pravdepodobne približne od roku 2030 – 1982 pred Kr. (krátka chronológia).^[1]^[2] Medzi jeho úspechy patrí dokončenie stavby Veľkého urského zikkuratu, ktorú začal jeho otec Ur-Nammu. Na svojich nápisoch prijal tituly „kráľ Uru", „kráľ Sumeru a Akkadu" a „kráľ štyroch kútov vesmíru". Od 23. roku svojej vlády používal pred svojím menom symbol pre božstvo, ktorý označoval jeho apoteózu.^[3]

Život a vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Šulgi bol synom urského kráľa Ur-Nammu a jeho kráľovnej, manželky Watartum. Pre všetkých 48 rokov jeho vlády sú známe letopočty, ktoré poskytujú pomerne úplný súčasný pohľad na najdôležitejšie momenty jeho kariéry.^[4]

Šulgi je známy najmä vďaka rozsiahlej revízii učebných osnov pisárskej školy. Hoci nie je jasné, koľko toho skutočne napísal, existuje množstvo oslavných básní napísaných týmto panovníkom a adresovaných tomuto panovníkovi. V 23. roku svojho panovania sa vyhlásil za boha^[5] a ako takého ho uznával celý Sumer a Akkad.^[6]

Niektoré rané kroniky odsudzujú Šulgiho za jeho bezbožnosť: Weidnerova kronika (ABC 19)^[7] uvádza, že „nevykonával svoje obrady do bodky, poškvrnil svoje očistné rituály". Kráľovský zoznam panovníkov z Uru^[8] ho obviňuje z nevhodnej manipulácie s obradmi, keď na nich skladal „nepravdivé stély, drzé nápisy". Kronika prvých kráľov (ABC 20)^[9] ho obviňuje z „kriminálnych sklonov a majetok z Esagily a Babylonu si odniesol ako korisť".

Meno[upraviť | upraviť zdroj]

Rané neistoty pri čítaní klinového písma viedli k tomu, že pred koncom 19. storočia sa bežne používali transliterácie Šulgi a Dungi. V priebehu 20. storočia sa však vedecký konsenzus priklonil od dun k šul ako správnej výslovnosti. Písanie Šulgiho mena pisármi s determinatívom diĝir odráža jeho zbožštenie počas jeho vlády, pričom toto postavenie a písanie si predtým nárokoval jeho akkadský predchodca Naram-Sin.^[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ The Oxford companion to archaeology. Ache-Hoho. Oxford University Press. 2012. S 458. ISBN 9780195076189.
↑ Shulgi | king of Ur. Encyclopedia Britannica.
↑ ^a ^b Potts, D. T. (1999). The Archaeology of Elam. Cambridge University Press. p. 132. ISBN 9780521564960.
↑ T6K2.htm. Cdli.ucla.edu. Prebrané 7. augusta 2019.
↑ Van De Mieroop, Marc. (2005). A History of the Ancient Near East ca. 3000–323 BC, Oxford: Blackwell Publishing, S. 76
↑ Woolley, C. Leonard. The Sumerians. New York: W. W. Norton. S. 132. ISBN 0-393-00292-6.
↑ The Weidner Chronicle (ABC 19). Archivované z originálu 28. februára 2006.
↑ The kings of Ur (CM 48). Archivované z originálu 10. mája 2006.
↑ Chronicle of early kings (ABC 20). Archivované z originálu 28. februára 2006.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Sumerský kráľovský zoznam

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šulgi

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Shulgi na anglickej Wikipédii.

[1] The Oxford companion to archaeology. Ache-Hoho. Oxford University Press. 2012. S 458. ISBN 9780195076189.

[2] Shulgi | king of Ur. Encyclopedia Britannica.

[:0-3] Potts, D. T. (1999). The Archaeology of Elam. Cambridge University Press. p. 132. ISBN 9780521564960.

[4] T6K2.htm. Cdli.ucla.edu. Prebrané 7. augusta 2019.

[5] Van De Mieroop, Marc. (2005). A History of the Ancient Near East ca. 3000–323 BC, Oxford: Blackwell Publishing, S. 76

[6] Woolley, C. Leonard. The Sumerians. New York: W. W. Norton. S. 132. ISBN 0-393-00292-6.

[7] The Weidner Chronicle (ABC 19). Archivované z originálu 28. februára 2006.

[8] The kings of Ur (CM 48). Archivované z originálu 10. mája 2006.

[9] Chronicle of early kings (ABC 20). Archivované z originálu 28. februára 2006.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]