Žerucha siata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Žerucha)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Žerucha siata
Žerucha siata
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lepidium sativum
L.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Žerucha siata (iné názvy pozri nižšie; lat. Lepidium sativum) je rastlina z čeľade kapustovité. Je to rýchlo rastúca jedlá bylina. Pochádza z Blízkeho východu,[1] na území Slovenska miestami zdivie. Pestuje sa aj ako listová zelenina pre svoju výraznú korenistú chuť a arómu.

Názvy[upraviť | upraviť kód]

Slovenské názvy tohto druhu sú: žerucha siata[2][3], staršie: režucha siata[4][5], nevhodne (pod vplyvom cudzích jazykov): žerucha záhradná[6][7] (ale porovnaj poznámku nižšie), ľudovo (príp. všeobecne mimo taxonómie): žerucha alebo režucha[5][8][9][10][11], ľudovo zastarano: záhradný kres [12][9]; historicky: u Reussa: žerucha zahradní[9], v Bernolákovom slovníku: zachradňá režucha[13].

Poznámka: Názov žerucha záhradná niektoré texty (obyčajne českého pôvodu) uvádzajú ako názov variety žeruchy siatej, ktorá má latinský názov Lepidium sativum var. capitata[14][15].

Opis[upraviť | upraviť kód]

Žerucha siata je jednoročná bylina dorastajúca výšky 2-5 cm. Byle sa v hornej časti vetvia, listy sú perenoklanné, listy rastúce pri zemi sú výraznejšie stopkaté. Kvety sú usporiadané v strapcoch na vrcholoch stoniek, sú biele alebo červenkasté a len asi 2 mm veľké. Kvitne od júna do augusta. Plodom je šešuľa. Žerucha sa rozmnožuje len semenami.

Pestovanie[upraviť | upraviť kód]

Ide o nenáročnú bylinu. Semená klíčia po 2 - 3 dňoch. Dobre sa pestujú na vate. Zberajú sa mladé klíčne listy, a to asi po desiatich dňoch odrezávaním hornej časti vňate, rastliny rýchlo dorastajú. Môže sa pestovať po celý rok. Na pestovanie postačí nasypať semená na vlhkú vatu či iný substrát a ten udržiavať vlhký.

Použitie[upraviť | upraviť kód]

Listy žeruchy majú chuť podobnú reďkovke. Jemne nasekaná sa pridáva do nátierok alebo do zeleninových šalátov, je možné pridať ju do omáčok alebo paštét. Tepelnou úpravou stráca vitamín C a tiež typickú chuť. Využíva sa aj na zdobenie obložených mís. Ako korenie bola používaná v Starom Ríme.[16]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Řeřicha setá - Lepidium sativum [online]. [Cit. 2012-01-23]. Dostupné online. (česky)
  2. ČERVENKA, M. et al. Slovenské botanické názvoslovie, Bratislava: Príroda, 1986, S. 291
  3. Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2019-12-28]. Dostupné online.
  4. Nomenklatúra československej kveteny III. In: Slovenské odborné názvoslovie, č. 2. [s.l.] : Vyd. SAV, 1954. Dostupné online. S. 46.
  5. a b Stredné Slovensko (vlastivedný zborník Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici). [s.l.] : Osveta, 1991. 346 s. S. 314.
  6. [1]
  7. PODOLINSKÁ, Katarína. Poznáte túto zázračnú bylinku? Porazí nadváhu, akné aj vypadávanie vlasov! [online]. prezenu.joj.sk, [cit. 2019-12-28]. Dostupné online.
  8. New Page 2 [online]. kurier4.szm.com, [cit. 2019-12-28]. Dostupné online.
  9. a b c REUSS, Gustáv. Května slovenska, etc. [s.l.] : tiskem Fr. Lorbera, 1853. 590 s. S. 49.
  10. AGROVOC [online]. agrovoc.uniroma2.it, [cit. 2019-12-28]. Dostupné online.
  11. Lepidium sativum (Common names) [online]. uses.plantnet-project.org, [cit. 2019-12-28]. Dostupné online.
  12. Vlasť a Svet, 21. júla 1895, S. 4 [2]
  13. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí [3]
  14. Ondrej Zicha; ondrej.zicha(at)gmail.com. Národní názvy [online]. biolib.cz, [cit. 2019-12-28]. Dostupné online.
  15. Semena-osiva.sk - Pikantná žerucha k celoročnému pestovaniu [online]. semena-osiva.sk, [cit. 2019-12-28]. Dostupné online.
  16. KYBAL, Jan; KAPLICKÁ, Jiřina. Naše a cizí koření. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1988. Kapitola Řeřicha setá, s. 122.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku řeřicha setá na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]