10. peruť RAAF

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

10. peruť RAAF je námorná hliadkovacia peruť kráľovských austrálskych vzdušných síl (Royal Australian Air Force – RAAF) založená na základni Edinburgh v Južnej Austrálii ako súčasť 92. krídla. Peruť vznikla v roku 1939 a aktívne sa zúčastnila aj druhej svetovej vojny, vykonávala anti-ponorkové operácie a hliadky zo základne v Spojenom kráľovstve, kým ju koncom roku 1945 nezrušili. Opätovne bola vytvorená v Austrálii v roku 1949 a od tej doby pomáhala pri austrálskej intervencii vo Východnom Timore a bola nasadená aj na Blízkom východe v rámci boja proti terorizmu vo vojne v Perzskom zálive v roku 2003.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Letka č. 10 Sunderland vylieta na hliadku v roku 1941

Letka č.10 vznikla 1. júla 1939 na základni RAAF "Base Point Cook", pod velením veliteľa letky Leona Lachala.[1] O mesiac neskôr posádka a pozemný personál odišli do Veľkej Británie aby boli vyškolení na lietadlách "Short Sunderland". Bolo plánované, že posádka odletí po skončení výcviku s lietadlami do Austrálie. Po vypuknutí vojny však austrálska vláda ponúkla ich zotrvanie v Británii. Letka č. 10 sa tak stala prvou letkou RAAF a prvou letkou Britského spoločenstva národov v aktívnej službe počas 2. svetovej vojny (jedno z jej lietadiel preletelo 10. októbra 1939 do Tuniska). Bola to tiež jediná letka RAAF, ktorá bola v službe počas celej vojny.[2][3]

Hlavné úlohy letky počas vojny boli sprevádzanie konvojov, vedenie protiponorkových hliadok a záchranné misie. Letka potopila svoju prvú ponorku 1. júla 1940.[3] Operovala hlavne zo základní v južnej Británii, ako napr. RAF Mount Batten v meste Plymouth,[4] ale aj na Malte a ostrove Gibraltar v Stredozemnom mori.[5]

Letka č. 10 potopila medzi februárom 1940 a májom 1945 celkom šesť nemeckých ponoriek. Vo februári 1944 vytvorila rekord pobrežného veliteľstva s najvyšším počtom hliadkovacích hodín nalietaných počas jedného mesiaca: 1143.[2] Jednotka počas vojny stratila 19 lietadiel,[3] z ktorých, podľa autora Normana Barnesa, väčšina bola zostrelená stíhacími lietadlami s dlhým dostrelom.[6] V júni 1945 letka zastavila činnosť ako súčasť pobrežného veliteľstva. Reorganizácia jednotiek RAAF v Británii mala za následok, že letka č. 466  RAAF bola premenovaná na letku č.10 a dislokovaná do Bassingbournu, v Cambridgeshire.[6] Po ukončení bojov v Európe sa začala letka č.10 pripravovať na nasadenie do vojny v Pacifiku; ktoré však boli po japonskej kapitulácii zastavené; letka zostala v Británii a 26. októbra 1945 bola rozpustená.[3] Zaznamenala celkovo 161 vojnových obetí.[2]

Po skončení vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Letka č. 10. SP-2H s USN P-5 a RNZAF Sunderland v roku 1963

Letka č.10  bola znovu vytvorená v Townsville dňa 1. marca 1949 z dôvodu zvyšovania počtu výzvedných síl. Vykonávala námorné a anti-ponorkové hliadky nad severnou Austráliou a južným Pacifikom. V júni 1950 bol oddiel odoslaný do Darwinu (severná Austrália), aby vykonával pátracie a záchranné akcie.[7]

V rokoch 1978 - 79 bola letka č.10 vybavená lietadlom P-3C Orion a presťahovaná na základňu RAAF Edinburgh v južnej Australii.[8]

Prevádzkované lietadlá[upraviť | upraviť zdroj]

Letka používala tieto lietadlá:[8]

  • Short Sunderland (1939–1945);
  • Short S.26 G-Boat (1941);[9]
  • Avro Lincoln (1949–1962);
  • Lockheed P2V-7S Neptune (1962–1977);
  • Lockheed P-3C Orion (1977–2002)
  • AP-3C Orion (2002 – súčasnosť)

Letka č. 10 bola vybavená malým počtom Supermarine Seagull, Supermarine Southampton, hydroplánmi de Havilland DH60.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Barnes, The RAAF and the Flying Squadrons, str. 67
  2. ↑ a b c "10 Squadron RAAF"
  3. ↑ a b c d Stephens, Royal Australian Air Force, str. 76
  4. ↑ Barnes and James, Short Aircraft Since 1900, str. 338
  5. ↑ . Dostupné online.
  6. ↑ a b Barnes, The RAAF and the Flying Squadrons, str. 66
  7. ↑ Barnes, The RAAF and the Flying Squadrons, str. 66–67
  8. ↑ a b Eather, Flying Squadrons of the Australian Defence Force, str. 44.
  9. ↑ Barnes and James, Short Aircraft Since 1900, str.338
  10. ↑ Eather, Flying Squadrons of the Australian Defence Force, str. 41.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku No. 10 Squadron RAAF na anglickej Wikipédii.

  • Barnes, Norman (2000). The RAAF and the Flying Squadrons. St Leonards, New South Wales: Allen & Unwin. ISBN 1-86508-130-2 
  • Barnes, C.H.; James, D.N. (1989). Short Aircraft Since 1900. London: Putnam. ISBN 0-85177-819-4 
  • Coulthard-Clark, Chris (1995). The RAAF in Vietnam: Australian Air Involvement in the Vietnam War 1962–1975. Sydney: Allen & Unwin in association with the Australian War Memorial. ISBN 1-86373-305-1 
  • Eather, Steve (1995). Flying Squadrons of the Australian Defence Force. Weston Creek, Australian Capital Territory: Aerospace Publications. ISBN 1-875671-15-3 
  • RAAF Historical Section (1995). Units of the Royal Australian Air Force: A Concise History. Volume 4: Maritime Units. Canberra: Australian Government Publishing Service. ISBN 0-644-42796-5 
  • Stephens, Alan (2006) [2001]. The Royal Australian Air Force: A History. London: Oxford University Press. ISBN 0-19-555541-4 

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=10._peruť_RAAF&oldid=6693883“