2S4 Ťuľpan

2S4 Ťuľpan
Základná charakteristika
Posádka	5
Dĺžka	8,5 m
Šírka	3,2 m
Výška	3,2 m
Hmotnosť	27,5 t
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie	30mm
Hlavná zbraň	240mm
Sekundárne zbrane	7,62 mm guľomet PKT
Pohon a pohyb
Pohon	dieselový V-59 388 kW (520 koní)
Odpruženie
Max. rýchlosť	po ceste 62 km/h, v teréne 30 km/h
Pomer výkon/hmotnosť
Dojazd	420 km
Priechodnosť

2S4 Ťuľpan je sovietsky/ruský samohybný mínomet kalibru 240 mm. Je určený na ničenie opevnení, živej sily a vojenského vybavenia. Ide o najväčší v súčasnosti používaný mínomet.

Vznik a vývoj

V prvej polovici 50. rokov 20. storočia zaradila Sovietska armáda do svojej výzbroje ťahané mínomety M-240 kalibru 240 mm lafetované na dvojkolesovom podvozku. Zbraň s hlavnou dlhšou ako päť metrov a muníciou ťažkou 130 kg samozrejme nešlo nabíjať ako klasický pechotný mínomet vhadzovaním mín do jej ústia. Tu to nabíjalo päť mužov z celkom deväťčlennej obsluhy pomocou jednoduchého nosiaceho zariadenia zozadu, pričom hlaveň bola pri tomto úkone vo vodorovnej polohe.

Ťahané delostrelecké zbrane mali množstvo nevýhod vrátane ťažkej manipulácie a dlhšej prípravy na streľbu z pochodovej polohy. Tieto nevýhody boli tým väčšie, čím mohutnejšia bola samotná zbraň. Preto sa v polovici 60. rokov 20. storočia sovietske vedenie rozhodlo vytvoriť 240 mm mínomet ako samohybný. Na rozdiel od mínometu M-240, kde sa všetky operácie vykonávali ručne, bol do Ťuľpanu integrovaný hydraulický systém na presun mínometu z jazdnej polohy do bojovej polohy a späť. Takže na obsluhu celého samohybného mínometu stačilo päť mužov namiesto deviatich pri ťahanej verzii.

V roku 1967 bol návrh platformy mínometu zverený konštrukčnej kancelárii Uralského dopravného strojárskeho závodu a vývoj samotnej zbrane realizovala konštrukčná kancelária Permského strojárskeho závodu.

V roku 1971 bol 2S4 Ťuľpan zavedený do služby v sovietskej armáde. Sériová výroba prebiehala do roku 1988 a celkovo bolo vyrobených 588 samohybných mínometov tohto typu.

Konštrukcia

Platformu systému tvorí pásový podvozok s ľahko pancierovanou uzavretou nadstavbou. Pôvodne mal túto platformu tvoriť rovnaký typ, aký bol používaný pre samohybné húfnice 2S1 Gvozdika, zistilo sa však, že tento podvozok je príliš slabý a nezvláda silný spätný ráz, preto bol nakoniec využitý podvozok z väčších húfnic 2S3 Akacija. Sila pancierovania je do 30 mm, pričom najsilnejšie pancierovanie je na čele korby.

2S4 Ťuľpan počas paľby

2S4 Ťuľpan je vozidlo s dĺžkou 8,5 m a šírkou 3,2 m. Srdcom pohonu je dieselový dvanásťvalec s maximálnym výkonom 382 kW, ktorý dokáže vozidlo s hmotnosťou 27,5 tony rozbehnúť na cestnej komunikácii rýchlosťou až 62 km/h, v ťažkom teréne potom do 30 km/h.

Samotný mínomet je prevážaný na chrbte korby vozidla a pred streľbou sa musí usadiť na zem. Prechod z pochodovej do palebnej pozície je možný za 2,5 minúty, spätná operácia trvá 5 minút.

Pre mínomet bolo vyvinutých niekoľko druhov munície. Základný trieštivo-trhavý typ váži 130 kg a má maximálny dostrel 9,6 km. Existuje aj verzia s pomocným raketovým motorom, ktorá má dostrel 19,6 km. Bola vyvinutá aj jadrová munícia o sile do 2 kt TNT. Z hľadiska dostrelu poznáme opäť dve varianty, teda bez a s pomocným raketovým motorom, pričom dostrel je podobný ako u predchádzajúcej konvenčnej munície. Existujú potom aj ďalšie projektily s priebojnými granátmi, kazetovou muníciou alebo konvenčnou pracovnou náplňou, ktorá je však v konečnej fáze letu navádzaná laserovým lúčom.

Mínomet Ťuľpan má rýchlosť paľby jednu ranu za minútu. Zásoba munície mínometu je 20 trieštivo-trhavých mín alebo 10 aktívne-reaktívnych mín.

Nasadenie

Mínomety 2S4 Ťuľpan boli použité vo sovietskej intervencii v Afganistane ako aj počas dobíjania Grozného v druhej čečenskej vojne v rokoch 1999-2000.

Užívatelia

• Rusko
• Sýria
• Kazachstan