Preskočiť na obsah

Pearlov index

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 12:19, 12. marec 2013, ktorú vytvoril Addbot (diskusia | príspevky) (Bot: Odstránenie 17 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q512514))
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)

Pearlov index (PI) je najčastejšie používaný spôsob merania spoľahlivosti antikoncepčnej metódy pri klinických štúdiách.

Výpočet a použitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Sú potrebné tri druhy informácií pre výpočet indexu v klinickej štúdii:

  • celkový počet mesiacov alebo menštruačných cyklov
  • počet tehotenstiev
  • príčiny ukončenia účasti na štúdii (tehotenstvo alebo iné dôvody)

Sú dva spôsoby výpočtu PI:

V prvom spôsobe je počet tehotenstiev v štúdii delený celkovým počtom mesiacov a násobený číslom 1200.

V druhom spôsobe je počet tehotenstiev delený počtom menštruačných cyklov a násobený číslom 1300 (1300 vyplýva z priemernej dĺžky menštruačného cyklu 28 dní, čiže z 13 cyklov ročne).

PI možno interpretovať ako percentuálnu pravdepodobosť, že žena používajúca daný druh antikoncepcie počas jedného roka otehotnie.

Index zaviedol Raymond Pearl v roku 1933.

Hodnoty Pearlovho indexu pre jednotlivé druhy antikoncepcie

[upraviť | upraviť zdroj]
Metóda Popis PI
Meranie teploty Meranie bazálnej teploty a jej grafické zaznamenávanie 0,8 - 3 [1]
Billingova metóda 5 [1]
Symptomatická metóda Spojenie Bilingovej metódy a merania teploty 0,3 [1]
Kalendárna metóda 9 [1]
Meranie úrovne hormónov pomocou špeciálneho testu Meranie koncentrácie pohlavných hormónov v rannom moči 5 - 6
Prerušovaná súlož 4 - 18 [1]
Metodóda laktačnej аменореи Antikoncepčný efekt počas 6 mesiacov po narodení dieťaťa 2 - 3 [2]

Podobne ako pri iných spôsoboch merania spoľahlivosti antikoncepčných metód, je aj PI silne ovplyvňovaný vzorkou testovaných osôb, ich kultúrnymi zvyklosťami, frekvenciou pohlavného styku, mierou a správnosťou oboznámenia sa s používanou antikoncepčnou metódou, plodnosťou... Skúsenejšie páry, majú PI výrazne nižší než páry, ktoré s danou metódou začínajú. Vo väčšine prípadov zlyhania antikoncepčnej metódy ide o zlyhanie ľudského faktora a nie samotného antikoncepčného prostriedku (vynechanie tabletky, neskoré vytiahnutie údu pri prerušovanej súloži, nesprávne nasadenie prezervatívu, ...).

Najväčšou slabinou Pearlovho indexu je, že nereflektuje počet pohlavných stykov jednotlivých párov v danom roku a výsledky tak nemusia zodpovedať skutočnej spoľahlivosti antikoncepčnej metódy. Jeho hlavnou výhodou je, že sa pomerne jednoducho dá vypočítať.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • a b c d e Leitlinien der Deutschen Gesellschaft für Gynäkologie und Geburtshilfe (DGGG), 2004
  • Метод лактационной аменореи
    • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pearl Index na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).