Antikoncepcia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Antikoncepcia je ochrana pred nežiaducim tehotenstvom pomocou antikoncepčných metód.

Antikoncepčné metódy[upraviť | upraviť zdroj]

Kondóm
Poševný pesar

100%-ná abstinencia[upraviť | upraviť zdroj]

Je to najúčinnejšia metóda ako predísť nechcenému tehotenstvu. Nejde v pravom slova zmysle o antikoncepciu.

Mechanická alebo bariérová antikoncepcia[upraviť | upraviť zdroj]

  • pre mužov: prezervatív
  • pre ženy:
    • pesary a špongie, krémy a globuly
    • vnútromaternicové telieska

Prezervatív: Je jednou z najpoužívanejších metód antikoncepcie. Je to obal, ktorý si partner nasadí na stoporený pohlavný úd. Ejakulát zostane po styku v prezervatíve a nedostane sa do pošvy partnerky. V každom prípade je to metóda najčastejšie odporúčaná začínajúcim párom. Ak sa používa správne a pri každom pohlavnom styku, je to jediná antikoncepčná metóda, ktorá zároveň chráni aj pred prenosom pohlavne prenosných chorôb.

Pesary a špongie, krémy a globuly: Tieto prostriedky sa zavádzajú do pošvy a sú väčšinou veľmi účinné. Pôsobia jednak ako mechanická bariéra, pretože bránia postupu spermií do maternice a tiež vďaka napustenej spermicídnej látke ničia samotné spermie. Ich problémom je to, že musia byť do pošvy zavedené v určitom momente pred pohlavným stykom a taktiež niekoľko hodín po styku musia v pošve zostať, teda vyžadujú istú sebakontrolu. Tieto prostriedky však nie sú väčšinou lacné. K spermicídnym látkam patria aj krémy a globuly (želatínová látka v podobe guľôčky), ktoré sa do pošvy zavedú pomocou aplikátorov alebo ručne tesne pred pohlavným stykom. Pôsobia asi 1 – 2 hodiny, potom sa rozložia.

Vnútromaternicové telieska: Táto metóda je založená na tom, že gynekológ zavedie žene do maternice teliesko, ktoré bráni oplodnenému vajíčku, aby sa uhniezdilo. Niektoré telieska tiež postupne uvoľňujú hormóny. Aj keď je táto metóda veľmi účinná, je zväčša odporúčaná ženám, ktoré už rodili a neprajú si mať ďalšie deti.

Hormonálna antikoncepcia[upraviť | upraviť zdroj]

Antikoncepčné tabletky

Môže byť podávaná vo forme

Tabletky Sú jednou z najčastejšie používaných antikoncepčných metód u mladých žien. Pri tejto metóde žena musí počas troch týždňov každý deň v rovnakom čase užiť jednu tabletku. Potom na týždeň tablety vysadí (u niektorých typov pokračuje tabletami inej farby) a v tomto čase dostane menštruáciu. Pri správnom užívaní táto metóda veľmi účinne chráni pred otehotnením. Medzi jej ďalšie výhody patrí napr. to, že cyklus je pravidelný a ustupujú bolesti pred alebo počas menštruácie. Tabletky sú dostupné len na lekársky predpis, ktorý gynekológ predpíše až po vyšetrení a krvnej skúške. Táto metóda nechráni pred pohlavne prenosnými chorobami.

Postkoitálna antikoncepcia[upraviť | upraviť zdroj]

Existujú aj tabletky, ktoré žena môže užiť najneskôr do 72 hodín po pohlavnom styku a tým zabráni uhniezdeniu zárodku. Táto metóda sa však neodporúča, nie vždy je výsledok 100%-ný a je škodlivá pre ženu. Účinnosť je tým vyššia čím skôr po styku sa užije. V treťom dni je to asi 86%. Neodporúča sa ako bežná antikoncepčná metóda. Na Slovensku je dostupné už len jednotabletové balenie, kedy je tabletu potrebné požiť do 72 hodín (prípadne novšiu tabletu s účinnosťou do 120 hodín, ktorá je len na lekársky predpis). V súčasnosti sú riziká a vedľajšie účinky tejto núdzovej antikoncepcie menšie. Tabletka sa však vždy musí užiť len ako núdzové riešenie, nikdy nie pravidelne. Vo viacerých krajinách Európy (aj na Slovensku) sa už "tabletka po" dá kúpiť bez lekárskeho predpisu. Taktiež je dôležité podotknúť, že tabletky nechránia pred pohlavnými chorobami.Tabletka sa môže užiť len dvakrát do roka (raz do pol roka).

Mechanizmy pôsobenia hormonálnej antikoncepcie[upraviť | upraviť zdroj]

Hormonálna antikoncepcia pôsobí na niekoľkých stupňoch, vo veľkej väčšine na štyroch, z toho jeden je potenciálne abortívny:

  1. Primárny účinok je v zabránení dozretia a uvoľnenia oplodneniaschopného vajíčka – ovulácie – tento účinok je neabortívny
  2. Sekundárne – zahusťuje hlien produkovaný krčkom maternice. Tým sa do dutiny nedostanú spermie, ktoré by mohli oplodniť vajíčko – rovnako je neabortívny.

- zabraňuje dozretiu maternicovej výstelky (endometria), teda prostredia, kde by sa prípadne mohla zahniezdiť blastocysta, ktorá by vznikla spojením vajíčka a spermie. Výstelka maternice nie je pripravená vyživovať ju, preto by odumrela. Účinok je už abortívny.
- pôsobí na vajíčkovod. Ten sa za normálnych okolností správa ako svalová trubica a vykonáva podobný pohyb ako črevné peristaltické pohyby. Antikoncepcia ovplyvňuje jeho pohyblivosť a funkciu slizničných žliaz.

Injekcie Injekcie sú aplikované raz za tri mesiace a ich výhodou je to, že na ne netreba myslieť každý deň. Táto metóda však spôsobuje problémy s menštruáciou a rovnako ako hormonálne pilulky nechráni pred pohlavne prenosnými chorobami.

Náplasti Jedno balenie obsahuje tri náplasti na mesiac. Ku koncu menštruácie si žena nalepí prvú na rovnú časť pokožky v oblasti stehna alebo sedacieho svalstva. Náplasti sa vymieňajú po týždni. Obsahujú hormóny, ktoré sa počas celého týždňa rovnomerne uvoľňujú. Žena sa s náplasťami kúpe i spí. Podobne ako hormonálne tablety aj náplasti upravujú menštruačný cyklus.

Podkožný implantát Žene sa pod biceps na ruke vsunie malá tyčinka uvoľňujúca hormóny počas celých troch rokov.

Sterilizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Pomocou drobného chirurgického zákroku sa prerušia u žien vajíčkovody a u mužov semenovody. Vzhľadom na nezvratnosť sa metóda používa u tých ľudí, ktorí si už nikdy neprajú mať deti. Účinnosť metódy je 100 %. Muži poprípade môžu semeno uložiť do spermobanky.

Výpočet plodných a neplodných dní ženy[upraviť | upraviť zdroj]

Je založený na skutočnosti, že v priebehu menštruačného cyklu je len niekoľko málo dní, počas ktorých môže žena otehotnieť a počas ostatných dní by otehotnieť nemala. Metóda je to pomerne nespoľahlivá, vhodná je len pre zodpovedné ženy s pravidelným menštruačným cyklom.

Prerušovaná súlož[upraviť | upraviť zdroj]

Táto metóda je založená na technike partnera, ktorý vyberie pohlavný úd z pošvy partnerky tesne pred ejakuláciou, takže by nemalo dôjsť k žiadnemu výronu semena do pošvy. Táto metóda však funguje len u veľmi skúsených párov, keď partneri navzájom veľmi dobre poznajú svoje telá aj svoje reakcie. Problémom pri tejto metóde je to, že semeno môže uniknúť do pošvy ešte pred samotnou ejakuláciou alebo to partner nemusí stihnúť. Preto prerušovaný pohlavný styk nepatrí medzi spoľahlivé antikoncepčné metódy.

Spoľahlivosť antikoncepcie[upraviť | upraviť zdroj]

Spoľahlivosť jednotlivých druhov antikoncepcie sa meria Pearlovým indexom (PI) tak, že sa vykazuje koľko žien zo sto používajúcich danú metódu počas celého roka otehotnie. Čísla udávané jednotlivými zdrojmi silne kolíšu. Vo všeobecnosti sa za najspoľahlivejšie pokladajú hormonálna antikoncepcia, vnútromaternicové teliesko a PPR.

Riziká a nepriaznivé účinky užívania hormonálnej antikoncepcie[upraviť | upraviť zdroj]

Niekedy sa vyskytujú i nežiaduce účinky ako napr. nevoľnosť, zvracanie, napätie v prsníkoch, zmeny hmotnosti, náladovosť, dokonca až stavy agresivity a nervozity. Riziko tromboembolického ochorenia sa s dobou užívania znižuje. Poškodenia pečeňových funkcií sa pri súčasných preparátoch nepozoruje, rakoviny prsníka ma mierne zvýšené riziko asi 1,1 násobné, užívateľky hormonálnej antikoncepcie sú však na rozdiel od neužívateliek donútené pravidelne navštevovať gynekológa, čo významne prispieva k odhaleniu ochorenia v raných štádiách. Pôvodcom krčka maternice je vírus teda jej výskyt nezapríčiňuje hormonálna antikoncepcia. V niektorých prípadoch môže hormonálna antikoncepcia byť príčinou výskytu mykóz, ochorení kože; môžu sa zriedkavo objaviť poruchy funkcie podžalúdkovej žľazy a podobne. Nebezpečné je najmä kombinácia fajčenia a užívania hormonálnej antikoncepcie.

Tromboembolická choroba[upraviť | upraviť zdroj]

Príčinou je trombogénny účinok estrogénov, ktoré zvyšujú krvnú zrážanlivosť, venóznu dilatáciu a adhezivitu doštičiek. Za určitých okolností sa tak užívanie hormonálnej antikoncepcie (HA) môže spolupodieľať na vzniku hlbokej žilovej trombózy, ktorej komplikáciou je embolizácia do pľúcnice (v najhoršom prípade až s fatálnymi dôsledkami). V snahe toto riziko minimalizovať je nutné dôsledne dodržiavať absolútne kontraindikácie HA – tromboembolická choroba v anamnéze, fajčenie, vek nad 35 rokov, závažnejšie poruchy pečeňových funkcií, imobilizácia – a podrobne preskúmať rodinnú i osobnú anamnézu pacientky.[1]

Kombinovaná hormonálna antikoncepcia zvyšuje riziko tromboembolickej choroby z 5/10 000 paciento-rokov u neužívateliek na 9 – 10/10 000 paciento-rokov u užívateliek kontracepcie (teda cca na dvojnásobok). Staršie preparáty s obsahom etinylestradiolu nad 50 ug predstavovali zvýšené riziko VTE.[1][2]
Riziko sa však zvyšuje (a to pomerne výrazne) napr. aj v tehotenstve: dosahuje 29/10 000 (je teda šesťnásobne vyššie) a v období po pôrode až 300 – 400/10 000 (teda až 60-násobne vyššie).[3]

Priaznivé účinky kombinovanej hormonálnej antikoncepcie[4][upraviť | upraviť zdroj]

Názory katolíckej cirkvi na antikoncepciu[upraviť | upraviť zdroj]

S väčšinou antikoncepčných metód cirkev nesúhlasí. Cirkev prehlasuje snahu o zabránenie šíreniu sexuálnej turistiky, AIDS a hedonistického obrazu sexuality zredukovanej na pôžitkársku úroveň. Hlása posvätnosť ľudskej sexuality ako veľkého daru Boha človeku, ktorý má dôjsť k naplneniu v manželskej láske a má spevňovať oddanosť partnerov. V neposlednom rade vďaka abortívnym účinkom antikoncepcie na základe ochrany hodnoty ľudského života od počatia po prirodzenú smrť vyhlasuje užívanie antikoncepcie za konanie vo vážnom rozpore s morálkou a pravou hodnotou ľudskej lásky. Na základe týchto vážnych rozporov s jej učením uznáva len takzvané prirodzené metódy oddiaľujúce počatie, ako je napr. pohlavný styk v neplodných dňoch ženy, symptotermálna metóda či Billingsova ovulačná metóda.[5][6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Reid, R (december 2010), „Oral contraceptives and the risk of venous thrombembolism: an update. SOGC Clinical Practice Guideline.“, Obstet Gynecol (252): 1192 – 97 
  2. Mills, A (1997), „Combined oral contraception and the risk of venous thrombembolism“, Hum Reprod 12: 2595 – 8 
  3. Silverstein, MD; Heit, JA (1998), „Trends in the incidence of deep vein thrombosis and pulmonary embolism. A 25 year population based study.“, Arch Intern Med 158: 585 – 93 
  4. ROB, L.; MARTAN, A.. Gynekologie. Praha : Galén, 2008. ISBN 978-80-7262-501-7. S. 319.
  5. Plodnosť manželstva
  6. MUDr.TINÁK B., Na hrote tŕňa, SSV, 2002, Trnava

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • MIKUŠOVÁ, Renáta, MuDr.: Antikoncepcia-dobro alebo zlo?. In: Časopis AHA!, máj 2008, s. 6 – 7
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.