Preskočiť na obsah

Reddinov trojrozmerný model manažérskej efektivity

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 20:02, 7. august 2014, ktorú vytvorila Lalina (diskusia | príspevky) (zdroj?)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)

Reddinov trojrozmerný model manažérskej efektivity (z rokov 1967, 1981) je situačný model štýlu vedenia.

Model používa dve základné dimenzie zo základného výskumu Univerzity Ohio State (orientácia na vzťahy a orientácia na úlohy), ale na rozdiel od Blaka a Moutonovej ich delí len dva stupne (namiesto deväť) – výsledkom je mriežka 2x2 - a zohľadňuje aj situačné faktory.

Podľa Reddina môže byť ktorýkoľvek štýl vedenia efektívny (správne použitý) v závislosti od situácie (presnejšie situačných premenných: organizácia, spôsob práce, nadriadení, kolegovia v práci, podriadení) a pre správne aj nesprávne použitý štýl vedenia zavádza špeciálne názvy

Mriežka:

Vzťahový štýl:   Integračný štýl:
s.p.: rozvíjač   s.p.: vedúci
n.p.:misionár	 n.p.: kompromisník
Odlúčený štýl:   Oddaný štýl:
s.p.: byrokrat   s.p.: benevolentný autokrat
n.p.: dezertér   n.p.: autokrat


(y-ová os: orientácia na vzťahy; x-ová os: orientácia na úlohy; s.p. = správne použitý štýl, teda efektívny štýl; n.p. = nesprávne použitý štýl, teda neefektívny štýl)

Štýly vedenia sú v detailoch charakterizované takto:

  • Vzťahový štýl: Nadriadený sa snaží o dobrý vzťah k podriadeným. Rozvíjač sa stará o dôvernú atmosféru. Misionár sa príliš vyhýba problémom a akémukoľvek konfliktu.
  • Integračný štýl: Nadriadený zohľadňuje aj úlohy aj ľudské vzťahy. Vedúci akceptuje osobnosť svojich podriadených, ale ich činnosť koordinuje. Kompromisník cíti pri každom rozhodnutí potrebu kompromisu s podriadenými.
  • Odlúčený štýl: Nadriadený riadi pomocou pravidiel a predpisov. Dezertér na nich trvám aj keď si situácia vyžaduje flexibilitu. Byrokrat sa stará o hladké fungovanie podniku podľa stanovených pravidiel hry podniku.
  • Oddaný štýl: Pre nadriadeného sú na prvom mieste výkon a výsledok práce. Benevolentný autokrat síce diskutuje o jednotlivých problémoch s podriadenými, vyhradzuje si však právo rozhodovať. Autokrat myslí len na úlohu, nemá dôveru k podriadeným a zbytočne na nich tlačí.