Aegna

Aegna (nemecky Wulf, švédsky Ulfsö) je jeden z malých estónskych ostrovov v Baltskom mori, významný svojou strategickou polohou pri vjazde do Tallinnského zálivu. Aegna sa nachádza na severozápadnom okraji Tallinnského zálivu, 2 km na severozápad od výbežku Viimského polostrova (Viimsi poolsaar) a 14 km na sever od Tallinnského prístavu. Ostrov má rozlohu 293 ha a nad morskou hladinou sa zdvíha do výšky 11 m. V súčasnosti je takmer bez stálych obyvateľov, ale je rekreačne využívaný.

Pomenovanie ostrova

Aegna sa v historických prameňoch objavuje pod celým radom mien. Najstaršia zmienka je z 13. storočia a nazýva sa Wluesøø, v roku 1409 je spomínaný názov Olevessunde, 1434 Wulvessunt, 1539 Ulfen, 1569 Wolffessunde, 1589 De Wolff, 1650 Ulffö. Od 18. storočia sa v nemeckých prameňoch používa pomerne jednotný názovWulf. Všetky tieto mená sa vykladajú ako odvodené od škandinávskeho ulv („vlk“), prípadne zložené s ö („ostrov“) či sund („prieliv“). Len u varianty Olevessunde sa predpokladá súvislosť s menom Olaf, pretože ostrov patril k stallinké svätoolafskej (estónsky oleviste) farnosti. Najstarší záznam estónskeho názvu ostrova pochádza z roku 1683 a má názov Eikisari. Druhá zložka mena je estónske saar (i) („ostrov“), zatiaľ čo prvá nie je etymologicky jednoznačne vysvetlená. Niektorí ju odvodzujú od osobného mena Eik, iní z nárečového eik či aik, znamenajúc „kôň“, ďalší z fínskeho häikkä, znamenajúci mokraď. Ďalšie estónske pomenovanie nadväzuje ako na tento estónsky kmeň, tak na germánsky kmeň ulv: Äignesaar, Vullisaar, Wulbisaar, Äigna, Aegna. Je doložené tiež názov Salmesaar, odvodený z estónskeho salm (e) („prieliv“).

Geografia

Susedné ostrovy a útesy

Ostrov Aegna (1) je obklopený niekoľkými menšími ostrovčekmi a útesmi. Medzi Aegnou a mysom Rohuneem (3), najsevernejším výbežkom Viimského polostrova (Viimsi poolsaar, 2), sa nachádzajú ostrovčeky Kräsuli (4) a Kumbli (5), oddelené od Aegny Veľkým prielivom (Suursalm, 9) a od Rohuneemu Malým prielivom (Väikesalm, 10). Časti Tallinnského zálivu medzi Viimským polostrovom a ostrovmi Aegna a Kräsuli sa nazýva Mestský záliv (Linnalaht, 8). Severozápadne od Aegny sa nachádzajú dva útesy, ktoré sa počas posledného storočia vplyvom postupného tektonického zdvihu stali jasne viditeľnými ostrovčekmi. Bližšie k Aegne leží Sillikrunn, nazývaný tiež Vahekari, Peenkari či Peenekarikrunn (6), ďalej do mora vybieha Suurkari alebo Vullikrunn (7). Približne na strednej úrovni morskej hladiny alebo tesne pod ňou vyčnievajú severne od Aegny útesy Peldikukari (11), Lõhekari (12) a Vahekivi (13), západne Kliuhkakari (14) a Punakivikari alebo Sitakari (15), južne Angerjakari (16) a Oolgrunni kari, Holgani kari (17).

Mysy a výbežky

Aegna má pomerne uzatvorený tvar, s výnimkou jediného výrazného polostrova, zvaného Lemmiku neem (1), vybiehajúceho na severovýchod. Svoje názvy majú aj niektoré výbežky tohoto polostrova – na samom konci Lemmiku nina (2), na východnej strane Tagaloome ots (3), na severozápadnej strane Saadukse (4) a Rabasloom (5). Lemmiku neem je s hlavnou časťou ostrova spojení šijou Lemmiku kael(6). Hlavná časť ostrova má výraznejšie mysy Eerikneem (9) (sú tu zvyšky vojenskej pozorovacej veže) a Lohknase ots (13), prebudovaný v prístavné mólo. Ďalšie mysy a výbežky, ktoré majú vlastné označenie – Abneem (7), Tagaheinamaa nukk (8), Lõhekari ots (10), Kurikneem (11), Talneem alebo Kalavälja neem (12) a Karnap (14).

Zálivy a zátoky

Hlavným zálivom ostrova je Külalaht (1) medzi hlavnou časťou ostrova a Lemmiku neemem. Z pobrežia zálivu sú dve menšie zátoky – Abneeme lõugas (2) a Liivalõugas alebo Rabasloome lõugas (3). Pomenovanie ďalej majú Talneeme lõugas (4), Kalaauk (5), Suurepaadi auk (6) a Sihiotsaalune (7) na južnom pobreží ostrova a výrazný Pardilõugas (8) na pobreží Lemmiku neemu. Zátoky na severnej a západnej časti ostrova, ktoré boli ďalej od ľudského osídlenia, nemajú ustanovené pomenovanie. Na južnom pobreží Aegny dostali vlastné označenie aj jednotlivé úseky pobežia – Lohknase rand (9), Karnapi rand (10), Hallikivi rand (11) a Mustamäe rand (12). Až z najnovšej doby pochádza prozaické pomenovanie pláže na severnej strane ostrova – Supelrand, teda „Kúpací breh“ alebo „Pláž“ (13).

Významné kamene

Ako takmer celé územie Estónska, aj na povrchu ostrova Aegna stopy poslednej doby ľadovej. Najmä v severnej časti ostrova sa nachádzajú morénové útvary, a po celej ploche ostrova sú rozptýlené bludné balvany. Niektoré z nich dosahujú impozantnú veľkosť, majú vlastné názvy a vyskytujú sa v legendách. Najvýraznejšou skupinou kameňov sú Veľké kamene (Suured kivid, 1), celkom 23 rozmerných balvanov, z nich najväčší – Tulekivi alebo Sihi Suurkivi – vyčnieva 3,8 m nad povrch a má obvod 34,1 m. Z ďalšej význačnej skupiny kameňov, Čarodejných kameňov (Nõiakivid, 4), sú dnes už len zvyšky, pretože balvany v dobe sovietskej okupácie rozstrieľali vojaci na ostrove umiestnenej posádky.

Súčasnosť

Ostrov dnes patrí pod správu tallinnskej mestskej časti Kesklinn ako jediný ostrov patriaci k Tallinnu. Dnes žijú na ostrove oficiálne dvaja ľudia. Ako zachovalé prírodné územie ležiace v blízkosti mesta nezasiahnuté tak veľkou návštevnosťou ako územia na pevnine, je Aegna obľúbeným cieľom celodenných či viacdenných výletov. V roku 2004 vyhlásila tallinnská radnica súťaž o projekt na budúce využitie ostrova. Vtedajší námestník starostu Toomas Vitsut navrhol plán presťahovať na ostrov mestské kasína a prípadne tiež ostrov spojiť mostom s pevninou. Z 13 navrhovaných projektov, väčšinou predpokladajúci zničenie prírodného prostredia ostrova v jeho súčasnej podobe, nebol žiadny vybratý, ale tallinnská radnica vyjadrila odhodlanie hľadať investora pre prestavbu ostrova.