Zadný mozog
Zadný mozog (v širšom zmysle) alebo kosohranový mozog alebo rombencefalon (lat. rhombencephalon) je časť mozgu.
Zadný mozog je, s výnimkou mozočku, ktorý je evolučne mladší, najstaršou časťou mozgu. Predĺžená miecha a most sú súčasťou mozgového kmeňa, zodpovedajú za udržanie základných životných funkcií.
Zloženie:
- miechový mozog alebo myelencefalon (myelencephalon)
- predĺžená miecha (medulla oblongata): riadenie činnosti srdca, ciev, dýchacích pohybov, hltania, sania
- vlastný zadný mozog alebo metencefalon (metencephalon)
- mozoček (cerebellum): slúži na koordináciu pohybov a udržiavanie rovnováhy.
- Varolov most (pons Varoli): kontroluje žľazy vylučujúce sliny a slzy, spája zadný mozog so stredným mozgom, križujú sa tu 2 nervové dráhy umožňujúce prenos reflexných oblúkov, nachádza sa pred mozočkom.
Informácie do zadného mozgu prichádzajú:
- z polohovosluchového orgánu
- zo svalových a šľachových receptorov
- z kožných mechanoreceptorov
