Ión (praotec Iónov)
Ión (starogr. Ἴων – Ión) je v gréckej mytológii syn Xoutha a jeho manželky Kreousy, dcéry aténskeho kráľa Erechthea.[1][2]
Podľa gréckych mýtov bol Ión vnuk Helléna, praotca Grékov, ktorý mal troch synov, Aiola, Dóra a Xoutha.[3][1][4] Zo vzťahu Xoutha a jeho manželky Kreousy sa potom narodil Ión a jeho brat Achaios, praotcovia Iónov a Achájcov.[4][1][3]
V dramatickom diele Ión od starogréckeho dramatika Euripida, bol Ión nemanželským synom boha Apolóna a princeznej Kreousy. Mladá matka sa ho preto rozhodla zanechať svojmu osudu. Dieťatko ale na žiadosť otca zachránil boh Hermes a od tej chvíle vyrastalo v starostlivosti kňažiek Delfskej veštiarne. Medzitým sa Kreousa vydala za Xoutha. Keďže manželia po rokoch márneho čakania nemohli mať deti, odišli si po radu do Delf, kde im povedali, že ich synom bude mladík, ktorého prvého stretnú po odchode z veštiarne. Tým mladíkom bol potom Ión a Xouthos ho prijal za svojho syna a dediča. Lenže Krousa s tým nesúhlasila v domnienke, že Ión je plodom manželovej nevery a pokúsila sa ho otráviť. Príbeh sa však nakoniec skončil šťastne, lebo ho spoznala stará opatrovateľka, ktorá odhalila pravdu o jeho pôvode.[5]
Podľa antického autora Pausania sa Ión oženil s Helikou, dcérou aigalského kráľa Selinúa a po jeho smrti sa stal dedičom trónu. Počas svojej vlády založil mesto Heliké, pomenované po svojej manželke a pozdvihol ho na hlavné mesto kráľovstva a jeho ľud dostal meno po ňom Ióni.[6] Neskôr zorganizoval vojenskú výpravu proti Eleuzíne (dnes Elefsina), aby pomohol Aténam a v bitke padol.[7]
Iné antické zdroje uvádzajú, že Ión prevzal v Aténach kráľovské žezlo, potom ako Aténčanom pomohol poraziť tráckeho kráľa Eumolpa.[8] Stal sa otcom štyroch synov, Geleóna, Aigikora, Argada a Hopla.[9] Občania Atén boli neskôr rozdelení do štyroch tradičných iónskych kmeňov (fýlai – fýly), ktoré niesli ich mená (Geleontes, Aigikoreis, Argadeis a Hoplétes).[9][10] Každý z týchto kmeňov sa skladal z troch trittyí (trittyes, tretiny), celkovo bolo v Aténach 12 trittyí.[10] Kráľ Ión bol po smrti pochovaný v Potame.[11]
V najstarších gréckych mýtoch sa postava Ióna a jeho predkov nevyskytuje, je to neskorší umelý výtvor, ktorý mal poslúžiť na vysvetlenie spoločného pôvodu a pomenovania Hellénov teda Grékov a pôvod gréckych kmeňov.[4] (Náš názov „Gréci" je odvodený z latinského „Graeci" podľa západného gréckeho kmeňa, s ktorým prišli Rimania pravdepodobne po prvýkrát do styku.[12])
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Apollodoros, Kronika, 1,7,3.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,1,2.
- ↑ a b Strabón, Geographica 8,7,1.
- ↑ a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 472.
- ↑ Euripides, Ión
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,1,3-4.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,1,5.
- ↑ Strabón, Geographica 8,7,1.
- ↑ a b Herodotos, História, 5,66.
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 27.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,31,3.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 181.