Preskočiť na obsah

Askalafos (syn Area)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 11:35, 11. január 2017, ktorú vytvoril Luppus (diskusia | príspevky) (wikilinky)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)

Askalafos (starogr. Ἀσκάλαφος – Askalafos) je v gréckej mytológii syn boha Area a Astyochy, kráľ minyjského Orchomena.[1]

Homér v druhom speve epického diela Iliada uvádza, že jeho matku Astyochu, cnostnú pannu, pripravil o panenstvo boh vojny Ares, keď vošiel jednej noci potajomky do jej spálne. Plodom tohto spojenia bol potom Askalafos a Ialmenos.[1]

Askalafos bol jeden z mnohých urodzených mladíkov uchádzajúcich sa v Sparte o ruku krásnej Heleny.[2][3] Helena si nakoniec za manžela vybrala Menelaa, syna mykénskeho kráľa Atrea, ktorý potom po Tyndareovi nastúpil na spartský trón.[4]

O desať rokov neskôr, zavítal do Sparty Paris, syn trójskeho kráľa Priama a počas Menelaovej neprítomnosti Helenu uniesol. Napriek početným vyslancom, ktorých Menelaos posielal za Priamom, Trójania odmietli najkrajšiu zo žien vrátiť.[4] Menelaov brat mykénsky kráľ Agamemnón nato vyzval všetkých achájskych kráľov, aby im pomohli pomstiť túto urážku a vyhlásili Priamovi vojnu.[5] Pod velením Askalafa a jeho brata Ialmena potom Minyjci[6] vypravili proti Tróji tridsať vyhĺbených korábov.[1] Achájci po desaťročnom boji Tróju porazili.[4] Askalafos sa však konca vojny nedožil, zahynul rukou Déifoba, syna trójskeho kráľa Priama.[7]

Antický autor Apollodoros z Atén zaznamenal, že Askalafos a Ialmenos boli tiež učastníci výpravy Argonautov, ktorí sa na lodi Argó plavili po zlaté rúno do Kolchidy.[8] Podľa Hygina, bratia Askalafos a Ialmenos pochádzali z Argu a ich rodičia boli Lykos a jeho manželka Pernis.[9]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Homér, Iliada, 2, 512-516.
  2. Apollodoros, Kronika, 3,10,8.
  3. Hyginus, Fabulae 81.
  4. a b c Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 36.
  5. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 293.
  6. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 9,37,7.
  7. Homér, Iliada, 13, 518-525.
  8. Apollodoros, Kronika, 1,9,16.
  9. Hyginus, Fabulae 97.