Kritios
Kritios alebo Kritias (starogr. Κριτίος, Κριτίας) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.[2][3]
Sochár Kritios pochádzal pravdepodobne z Atén. Aktívny bol približne v rokoch 480 až 460 pred Kr. Z jeho nezachovalých sôch je známych šesť podstavcov objavených v Atike, ktoré signoval spolu s Nésiótom.[4][2] Zo starovekých autorov nám správu o jeho sochárskom diele, súsoší Tyranobijcov, ktoré stálo v Aténach, zaznamenal v 2. storočí cestovateľ Pausanias vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku: „Neďaleko potom stojí Harmiodos a Aristogeitón, ktorí zabili Hipparcha. Aký bol dôvod a spôsob, akým čin vykonali, povedali už iní. Z týchto sôch sú jedni dielom Kritiovým, staršie vytvoril Anténor.“[5]
Vytvorením nového súsošia Tyranobijcov Harmodia a Aristogeitóna, ktoré malo nahradiť súsošie od Anténora, boli Kritios a Nésiótes poverení v roku 477 pred Kr.[2] Pôvodné Anténorovo dielo, ktoré stálo na aténskej agore, dal Xerxes I. v roku 480 pred Kr. previesť do Perzie a do Atén sa vrátilo až za vlády Seleukovcov.[6] Je známych niekoľko rímskych kópií tohto súsošia.[2]
Kritios a Nésiótes sa ešte prísne pridŕžali predpisov dórskej bronziarskej školy.[6] Staroveký spisovateľ Lukianos, ktorý sa v mladosti venoval sochárstvu, uvádza, že niektorí rečníci sú pri prejavoch meraví ako Kritiove a Nésiótove sochy.[6] Vo vývine gréckeho sochárstva sa síce tieto sochy časovo zaraďujú už do novej epochy,[7] ale z dôvodov konzervatizmu zachovávajú ešte zčasti tradičný archaický štýl. Na základe tohto štýlu sa Kritiovi pripisujú aj ďalšie sochy, medzi ktoré patrí napr. Kritiov chlapec, zhotovený približne v roku 480 pred Kr., objavený v Aténach.[1]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 81.
- ↑ a b c d Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 400.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 367.
- ↑ Inscriptiones Graecae, IG I³ 846, IG I³ 847, IG I³ 848, IG I³ 849, IG I³ 850, IG I³ 851 [1]
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 37.
- ↑ a b c José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 76.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 241.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kritios
