Obrad (cirkevná tradícia)
Obrad alebo rítus je súbor charakteristík (liturgických, spirituálnych, disciplinárnych a teologických) špecifických pre niektorú cirkev alebo viacero cirkví sui iuris. Kódex kánonov východných cirkví definuje obrad v kánone 28 § 1:
| „ | Obrad je liturgické, teologické, duchovné a disciplinárne dedičstvo, odlíšené kultúrou a historickými okolnosťami národov, ktoré sa vyjadruje spôsobom prežívania viery vlastným každej cirkvi sui iuris.“ | “ |
| – CCEO, kánon 28 §1[1] | ||
V minulosti sa obrad mylne stotožňoval alebo odvodzoval len od spôsobu slávenia bohoslužieb, alebo dokonca len od spôsobu slávenia eucharistickej (božskej) liturgie.[2]
Medzi rôznymi obradmi prirodzene existujú vzájomné interakcie (vplyvy, výpožičky). Niekedy však tieto vplyvy boli aj neprirodzené, škodlivé, ba niekedy aj násilné a riadené, vtedy sa hovorí o latinizácii východných obradov, resp. byzantinizácii.
Obrady v kresťanstve
Východné
- asýrsky (východosýrsky, chaldejský, sýrsko-malabarský) obrad
- západosýrsky (sýrsko-malankarský) obrad
- arménsky obrad
- maronitský obrad
- byzantský (grécky) obrad
- koptský obrad
- etiópsky obrad
Západný
K východným obradom patria orientálne (predchalkedónske a predefezské) ortodoxné cirkvi (k asýrskemu, západosýrskemu, arménskemu, koptskému a etiópskemu), východné katolícke cirkvi (k všetkým siedmym východným obradom) a pravoslávne cirkvi (všetky patria k byzantskému obradu).
Referencie
- ↑ Kódex kánonov východných cirkví – Titul II – Cirkvi sui iuris a obrady
- ↑ ŠKOVIERA, Andrej. K otázce postavení a poslání východních katolických církví. In: SLÁDEK, Karel, a kol. Řeckokatolická církev v českých zemích : dějiny, identita, dialog. Vyd. 1. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2013. 254 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7465-081-9. S. 129.