Preskočiť na obsah

Partenogenéza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 07:58, 9. august 2018, ktorú vytvoril Wizzo-Bot (diskusia | príspevky) (WPCleaner v1.43 - Fixed using Wikipédia:WikiProjekt Check Wikipedia (Opakované referencie))

Partenogenéza (iné názvy: partenogenetické rozmnožovanie [1], samobrezivosť[2], zastarano [alebo po latinsky]: parthenogenesis [3]) je druh rozmnožovania a najčastejšie sa definuje ako vznik živočíšneho či rastlinného embrya (príp. v širšom zmysle sporofytu/dospelého jedinca) z vajcovej bunky (u rastlín podľa niektorých definícií aj z inej bunky zárodočného mieška alebo naopak len z diploidnej vajcovej bunky) bez oplodnenia. Podrobnejšie o definíciách pozri nižšie.

Partenogenéza je akýsi prechodný typ rozmnožovania medzi nepohlavným rozmnožovaním a pohlavným rozmnožovaním.

Definícia

Existuje viacero definícií partenogenézy. Nasleduje ich prehľad.

Partenogenéza môže byť:

  • u živočíchov:
    • najčastejšie: vznik embrya (príp. v širšom zmysle dospelého jedinca) z vajcovej bunky (čiže samičej gaméty) bez oplodnenia; v širšom ponímaní partenogenéza zahŕňa aj špeciálne formy nazývané gynogenéza a hybridogenéza. Vysvetlenie: Gynogenéza (=pseudogamná partenogenéza) je vývoj vajcovej bunky bez oplodnenia ale stimulovaný prítomnosťou spermií vo vodnom prostredí. Hybridogenéza je rozmnožovanie, pri ktorom síce dochádza k oplodneniu, ale v dospelosti potomka je genóm otca z potomka eliminovaný. [4][5][6][7][8]
    • ako predchádzajúci bod + androgenéza. Vysvetlenie: Androgenéza (=samčia partenogenéza) je vznik haploidného embrya z jadra samčej gaméty, pričom samičie jadro je eliminované či deaktivované pred oplodnením vajcovej bunky. [9][10][7]
  • u rastlín:
    • najčastejšie:
      • diploidná partenogenéza. Vysvetlenie: Diploidná partenogenéza (=partenogenéza, somatická partenogenéza [I]) je vznik embrya (príp. v širšom zmysle dospelého jedinca/sporofytu) z neoplodnenej diploidnej vajcovej bunky (alebo prebehne automixia haploidnej vajcovej bunky, takže jedinec je nakoniec diploidný). Nasleduje po apomeióze (pozri nižšie).[11][12][13][14][15]
      • diploidná partenogenéza alebo haploidná partenogenéza. Vysvetlenie [pozri aj vyššie]: Haploidná partenogenéza (=generatívna partenogenéza) je vznik embrya (príp. v širšom zmysle dospelého jedinca/sporofytu) z neoplodnenej haploidnej vajcovej bunky a jej [hlavné?] druhy sú gynogenéza a androgenéza [androgenéza nie vo vyššie uvedenom význame, ale vo význame: vznik haploidných rastlín z mikrospór]. Partenogenéza v tomto zmysle je teda vznik embrya (príp. v širšom zmysle dospelého jedinca/sporofytu) z neoplodnenej vajcovej bunky. [11][16][5][14][17]
    • staršie: haploidná partenogenéza. Vysvetlenie: Autori používajúci túto definíciu nepovažujú vajcovú bunku, ktorá je diploidná, za (ozajstnú) vajcovú bunku, ale len za druh sporofytickej bunky, z čoho vyplýva, že to, čo sa inde označuje ako diploidná partenogenéza, je pre týchto autorov len druh pravého vegetatívneho rozmnožovania a partenogenézou je len to, čo sa inde označuje ako haploidná partenogenéza. [18]
    • (diploidná) partenogenéza a (diploidná) apogamia. Vysvetlenie [pozri aj vyššie]: Apogamia (=apogamétia, somatická partenogenéza [II]) je vývoj embrya z nejakej gametofytickej bunky [t.j. u semenných rastlín: nejakej bunky zárodočného mieška] inej než vajcová bunka. Diploidná apogamia je apogamia z diploidnej bunky. [19][20][21][16] Slovo apogamia má mimochodom ešte druhý, starší význam: môže to byť synonymum apomixie.[22]
    • (variantná definícia pre semenné rastliny, papraďorasty a príp. machorasty:) 1. apomeióza (=apospória [v širšom zmysle] = diplospória alebo apospória [v užšom zmysle]) spolu s následnou diploidnou partenogenézou alebo diploidnou apogamiou, a 2. adventívna embryónia. Synonymum je v tomto prípade aj názov apomixia. Vysvetlenie [pozri aj vyššie a terminologickú poznámku v článku apomixia ]: Diplospória je [u semenných rastlín] vznik diploidného zárodočného mieška z bunky samičieho archespória; v širšom zmysle zahŕňa aj následnú diploidnú partenogenézu či diploidnú apogamiu. Apospória je [u semenných rastlín] vznik diploidného zárodočného mieška z niektorej inej somatickej bunky nucelu, než z ktorej vzniká archesporová bunka; v širšom zmysle zahŕňa aj následnú diploidnú partenogenézu či diploidnú apogamiu. [23][16][5][11][13]
  • staršie: nepohlavné rozmnožovanie vôbec (vrátane rastlinnej či živočíšnej partenogenézy vo vyššie uvedených významoch) [24][25]

Nasledujúci text sa zaoberá len definíciami označenými vyššie ako “najčastejšie”. O ostatných definíciách pozri iné články.

Zaradenie

Partenogenéza sa zvykne zaraďovať[4][26][16][27][28][29][30][1][31]:

  • pod nepohlavné rozmnožovanie alebo
  • pod pohlavné rozmnožovanie alebo
  • ako samostatný typ rozmnožovania (popri pohlavnom rozmnožovaní, nepohlavnom rozmnožovaní, gynogenéze a pod.) alebo
  • do zvláštnej (tretej) skupiny rozmnožovania nazývanej jednopohlavné rozmnožovanie (=unisexuálne rozmnožovanie; zahŕňa okrem partenogenézy najmä aj gynogenézu, hybridogenézu a androgenézu) alebo
  • sa meiotická partenogenéza (čiže automixia) zaradí pod pohlavné rozmnožovanie a ameiotická partenogenéza pod nepohlavné rozmnožovanie.

Prirodzený výskyt

“Klasická” partenogenéza je u živočíchov známa pri ploskuliciach, hlístach, vírnikoch, niektorých kôrovcoch, niektorých druhoch hmyzu, u niektorých drsnokožcov a šupinavcocha a z vtákov len u moriek. Zaujímavosťou je, že partenogenéza nebolo pozorovaná u morských živočíchov (okrem 2 výnimiek: medúza Margelopsis haeckeli a perloočka Penialia avirostris). Gynogenéza sa vyskytuje pri obrúčkavcoch a niektorých druhoch kostnatých rýb a obojživelníkov. Hybridogenéza je známa pri viacerých druhoch rýb a obojživelníkov. [4][6][31]

U rastlín sa diploidná partenogenéza vyskytuje napríklad pri púpave, tekvici, tabaku či chmeli a haploidná partenogenéza sa vyskytuje napríklad pri durmane, tabaku, ryži a pšenici [7].

Delenie

Delenie 1 [5][7][6][4]:

  • prirodzená partenogenéza = prirodzene pravidelne sa vyskytujúca (pozri vyššie: Prirodzený výskyt)
  • umelá partenogenéza = vyvolaná umelo mechanickým, fyzikálnym, chemickým či termickým zásahom do vajcovej bunky, ktorá sa prirodzene partenogeneticky nerozmnožuje; umelá partenogenéza sa podarila prakticky u všetkých živočíšnych kmeňov, zo stavovcov u králikov a myší

Delenie 2 [5]:

Delenia 3 [14][5][7][31]:

  • arrhenotokia (=arhenotokia) = z neoplodnenej vajcovej bunky partenogeneticky vznikne jedinec samčieho pohlavia, z oplodnenej vajcovej bunky vznikne jedinec samičieho pohlavia (napr. u včiel)
  • thelytokia (=telytokia) = z neoplodnenej vajcovej bunky vznikne jedinec samičieho pohlavie (napr. u červca Lecanium hesperidum)
  • deuterotokia (=amfitokia, amphitokia) = z neoplodnenej vajcovej bunky vznikajú jedinci oboch pohlaví (napr. u niektorých motýľov)

Zdroje

  1. ↑ a b partenogenetické rozmnožovanie. In: Z veterinárnej terminológie. In: Slovenské odborné názvoslovie. 1958, č. 7, str. 210 [1]
  2. ↑ partenogenéza. In: Slovník cudzích slov (akademický), 2005. dostupné online
  3. ↑ parthenogenesis. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch III. diel N – Ž. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. S. 62
  4. ↑ a b c d partenogenéza. In: Pyramída
  5. ↑ a b c d e f parthenogenesis. In: RIEGER, R.; MICHAELIS, A.; M.M. Green. A Glossary of Genetics and Cytogenetics (Classical and Molecular). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013 (1968). 508 s. ISBN 978-3-662-01012-9. S. 330-331.
  6. ↑ a b c GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 145-146.
  7. ↑ a b c d e Parthenogenese. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. Biologie Band 2/ Me – Z . 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00074-6. S. 661-662
  8. ↑ Molekuláran ekológia [online]. fns.uniba.sk, [cit. 2018-07-21]. Dostupné online. S. 35-36
  9. ↑ androgenéza. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 35
  10. ↑ androgenesis. In: RIEGER, R.; MICHAELIS, A.; M.M. Green. A Glossary of Genetics and Cytogenetics (Classical and Molecular). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013 (1968). 508 s. ISBN 978-3-662-01012-9.
  11. ↑ a b c Servisní středisko pro e-learning, servistech (at) fi.muni.cz. Rozmnožování rostlin a jeho genetické důsledky [online]. is.muni.cz, [cit. 2018-07-19]. Dostupné online.
  12. ↑ apomixis; parthenogenesis. In: RIEGER, R.; MICHAELIS, A.; M.M. Green. A Glossary of Genetics and Cytogenetics (Classical and Molecular). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2013 (1968). 508 s. ISBN 978-3-662-01012-9.
  13. ↑ a b RUHLAND, W. (ed.) et al.. Handbuch der Pflanzenphysiologie/Encyclopedia of Plant Physiology - Band/Volume XVIII - Sexualität · Fortpflanzung Generationswechsel / Sexuality · Reproduction Alternation of Generations. [s.l.] : Springer-Verlag, 2013 (1967). 874 s. ISBN 978-3-642-95000-1. S. 551.
  14. ↑ a b c partenogenéza. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. S. 357
  15. ↑ DIJK, P. van: Apomixis: Basics for Non-botanists. In: Lost sex: The evolutionary biology of parthenogenesis, 2009 [2]
  16. ↑ a b c d NAUMOVA, Tamara N.. Apomixis in Angiosperms. [s.l.] : CRC Press, 2018. 152 s. ISBN 978-1-351-08665-3. S. Ch. 5.
  17. ↑ WINKLER, H. Parthenogenesis und Apogamie im Pflanzenreiche. Jena: Verlag von Gustav Fischer. 1908. S. 11 [3]
  18. ↑ WINKLER, H. Parthenogenesis und Apogamie im Pflanzenreiche. Jena: Verlag von Gustav Fischer. 1908. S. 105 [4]
  19. ↑ CZAPIK, R. Enigma of apogamety. In: Protoplasma (1999) 208:206-210 [5] S. 207
  20. ↑ GUPTA, P. K.. Cytogenetics. [s.l.] : Rastogi Publications, 2007. 432 s. ISBN 978-81-7133-737-8. S. 111.
  21. ↑ Apogamie. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. Biologie Band 1/ A – Me . 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00073-8. S. 42
  22. ↑ WINKLER, H. Parthenogenesis und Apogamie im Pflanzenreiche. Jena: Verlag von Gustav Fischer. 1908. S. 9 [6]
  23. ↑ Parthenogenesis - Infobox. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  24. ↑ parthenogenesis. In: BARROWS, Edward M.. Animal Behavior Desk Reference (A Dictionary of Animal Behavior, Ecology, and Evolution, Third Edition). [s.l.] : CRC Press, 2011. 800 s. ISBN 978-1-4398-3651-4. S. 452.
  25. ↑ parthenogenesis. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.
  26. ↑ Fortpflanzung. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. Biologie Band 1/ A – Me . 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00073-8. S. 285
  27. ↑ BOYDEN, A. Is Parthenogenesis Sexual or Asexual Reproduction? In: Nature, Nov. 11, 1950, Vol. 166, S. 820 [7]
  28. ↑ eingeschlechtliche Fortpflanzung. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  29. ↑ ZRZAVÝ, Jan; BURDA, Hynek; STORCH, David; BEGALL, Sabine; MIHULKA, Stanislav. Evolution (Ein Lese-Lehrbuch). [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 511 s. ISBN 978-3-642-39696-0. S. 62.
  30. ↑ LOMBARDI, Julian. Comparative Vertebrate Reproduction. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 469 s. ISBN 978-1-4615-4937-6. S. 51.
  31. ↑ a b c Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

Pozri aj

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Partenogenéza&oldid=6707387“