Preskočiť na obsah

Beh ťažkoodencov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 10:07, 1. september 2018, ktorú vytvoril Vegetator (diskusia | príspevky) (+Kategória:Bežecké preteky; ±Kategória:Staroveké GréckoKategória:Športy starovekých olympijských hier pomocou použitia HotCat)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Beh ťažkoodencov znázornený na čiernofigúrovej amfore zo 4. stor. pred Kr.

Beh ťažkoodencov alebo hoplitodromos alebo hoplítodromos (od starogr. Ὁπλιτόδρομος, Ὁπλιτοδρομία – hoplitodromos, hoplitodromia) bola súťažná bežecká disciplína v starovekom Grécku. [1][2][3]

Beh ťažkoodencov bol behom v plnej zbroji, zameraný pre dospelých mužov, ktorí už prešli vojenským výcvikom.[4] V Olympii ho zaviedli na 65. hrách v roku 520 pred Kr.[3] Jeho účastníci pôvodne pretekali so štítom, prilbou a chráničmi na píšťalách.[5] Po reforme tohto behu im ostal len bronzový štít, ktorý mali spočiatku vlastný a neskôr pridelený z úschovne v Diovom chráme.[5] Jeho názov bol odvodený od ťažkého okrúhleho štítu nazývaného hoplon.[6] Bežal sa na vzdialenosť štyroch stádií, ktorý sa volal hoppios (769 metrov), alebo na jeho polovicu. Miesto pretekára na štarte sa určilo žrebom. Pravidlá preteku boli jednoduché, bežci sa z postavenia stojného zo štartovej čiary na dané znamenie (v Olympii pravdepodobne na zatrúbenie) rozbehli a po predpísanej trase dobehli do cieľa. [5]

Podľa najvýznamnejších historikov, olympijské hry klasického obdobia trvali päť dní. Po príslušných obradoch sa začalo súťažiť až na druhý deň a súťaže vyvrcholili na štvrtý deň poslednou disciplínou, behom ťažkoodencov. Na piaty deň sa hry po rozdelení cien a obradoch skončili.[7]

Antický autor Pausanias uvádza, že podľa jeho názoru bol beh ťažkoodencov aj súčasťou výcviku vojakov (hoplitov) pre vojnu.[3] Ťažko ozbrojení hopliti bojovali v tesnej formácií, tzv. falange. Keď sa dve nepriateľské falangy k sebe blížili, vojaci sa tesne pred bojom v udržanej formácii k nepriateľovi rozbehli a zrazili sa s ním štítmi a kopijami.[8]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 248.
  2. Eusebios, Kronika 2,193.[1]
  3. a b c Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,8,10.
  4. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 114.
  5. a b c Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. 140-141
  6. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 97.
  7. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 116.
  8. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 103-104.