Múzeum Tatranského národného parku

	Múzeum Tatranského národného parku
Základné údaje
Adresa	Tatranská Lomnica 66; Vysoké Tatry, Slovensko
Rok založenia	1969
Zbierka	prírodovedná, prírodoochranárska, historická a etnografická
Ďalšie odkazy
Web	lesytanap.sk

Súradnice: 49°10′00″S 20°17′04″V / 49,166561°S 20,28442°V / 49.166561; 20.28442

Múzeum Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici je kultúrno-vzdelávacím stánkom od roku 1969, teda už takmer 50 rokov. Popudom na jeho vznik bola kandidatúra Tatier na MS 1970 v klasickom lyžovaní. Informuje návštevníkov o faune a flóre Vysokých Tatier, o ich geológii a geomorfológii. V minulosti však bolo aj sídlom Výskumnej stanice TANAP-u a Správy TANAP-u.

Budova múzea

Autorom stavby je slovenský architekt z Humenného Pavol Merjavý, pre ktorého je toto dielo jedným z najvýznamnejších. V roku 1971 zaň získal Cenu Dušana Jurkoviča. Múzeum zaraďujeme k stavbám slovenskej abstrahujúcej moderny. Napriek abstrakcii je vnímateľný vzťah s tatranskou prírodou.

Budova sa nachádza v blízkosti autobusovej stanice,kde v čase svojho vzniku tvorila priestorovú dominantu a na pozadí tatranských štítov dokonale korešponduje s prostredím (v súčasnosti toto jej postavenie degraduje blízky hotel). Hmota budovy pôsobí v celku monumentálnym dojmom, i keď nemožno hovoriť o veľkej stavbe. Môžeme tu pozorovať autorov príklon ku geometrickej schéme. Prvkom, ktorým okamžite upúta pozornosť, je tvarovo jednoduchá, sedlovou strechou zastrešená, trojuholníková hmota elegantne kombinovaná s horizontálnou hmotou zapustenou do prednej štítovej steny zo žulových okruhliakov, ktoré ju štruktúrujú. Objekt tak získava osobitý charakter. Nachádza sa na nej aj plastika akad. sochára Juraja Bartusza.

Expozičná časť múzea je umiestnená práve v tejto hmote a je veľkoryso koncipovaná, čo umožňuje netradičné inštalovanie expozícií a zachováva si kamenný obklad aj v interiéri, kde je zaujímavo použitá v kombinácii s horizontálnym dreveným latovaním. V horizontálnej časti sa nachádza prednášková sála múzea so zaujímavým podhľadom z konárov a drevených lát. Posledným hmotovým prvkom je administratívna časť. Geometrická schéma sa objavuje aj na dlažbe pred samotným objektom, kde je vytvorená kompozícia z trojuholníkov rôznej farebnosti. V architektúre sú zakomponované aj ďalšie výtvarné diela akad. sochára Arpáda Račka a akad. maliara Jozefa Kornúcika.

Stavba má kombinovaný nosný systém so železobetónovými stĺpmi a prírodným kamenným výplňovým murivom, pričom v expozičnej hale múzea sú použité železobetónové nosníky. Zastrešená je pultovými strechami s falcovanou plechovou krytinou. Vstupná časť je zasklená s akcentovaným kubickým vstupom, ktorý je obložený travertínovými platňami.

Budova je trojpodlažná s jedným podzemným podlažím, výstavná hala je otvorený priestor na výšku troch podlaží. Dispozičné usporiadanie je veľmi prehľadné a jednoduché. Zo vstupných priestorov sa dostávame do foyeru s recepciou. Na foyer je napojená expozičná hala múzea, kde je schodisko vedúce na galériu s ďalšími exponátmi. Administratívne priestory s kanceláriami a prednáškovou sálou pre 120 osôb sú taktiež prístupné z foyeru. Schodiskami je prístupné podzemné podlažie s depozitom, skladmi a kotolňou a druhé nadzemné podlažie kancelárií.