Absentium ablegatus
Absentium ablegatus je latinský právny termín, ktorý určoval postavenie zástupcu delegáta na uhorskom sneme. Vznikol potom, čo sa v roku 1608 snem rozdelil zákonom na hornú a dolnú tabuľu. Vyslaný zástupca mal právo zúčastniť sa na rokovaní snemu a vystúpiť v rozprave, nemal však hlasovacie právo.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- absentium ablegatus. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 30.