Jurij Petrovič Arťuchin
| Jurij Arťuchin | |
| kozmonaut CPK | |
| Yury Artyukhin.jpg Jurij Arťuchin v roku 1974 | |
| Št. príslušnosť | ZSSR/Rusko |
|---|---|
| Stav | zosnulý |
| Narodenie | 22. júl 1930 Peršutino, Moskovská oblasť, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
| Úmrtie | 4. august 1998 (68 rokov) Hviezdne mestečko, Rusko |
| Čas vo vesmíre | 15 dní 17 hodín 30 minút |
| Kozmonaut od | 1963 |
| Misie | Sojuz 14 |
| Znaky misií |  |
| Kozmonaut do | 1982 |
Jurij Petrovič Arťuchin (rus. Юрий Петрович Артюхин; * 22. júl 1930, Peršutino, Moskovská oblasť, Ruská SFSR, ZSSR, dnes Rusko – † 4. august 1998, Hviezdne mestečko, Rusko) bol sovietsky kozmonaut, účastník misie Sojuz 14.
Život
Otca, ktorý slúžil u letectva a krátko po začatí vojny bol zostrelený, stratil v roku 1941. V deviatej triede sa rozhodol ísť v otcových šľapajach a začal navštevovať balašovské učilište pilotov. Zo zdravotných dôvodov mu nebolo umožnené lietať a tak prešiel na serpuchovské letecké technické učilište. Po dvoch rokoch výuky sa v roku 1950 v hodnosti podporučíka stal starším technikom letky. Po čase začal študovať na Vojenskej leteckej akadémii v Moskve. Po úspešnom absolvovaní získal titul inžiniera. V roku 1963 bol prijatý do oddielu kozmonautov a v roku 1974 absolvoval let kozmickou loďou Sojuz 14 na vedeckú stanicu Saľut 3 vo funkcii palubného inžiniera. Letel s kozmonautom Popovičom a spoločne na stanici pracovali 14 dní (Štartovali 3. júla 1974 a pristáli 19. júla 1974). Počas letu plnili národohospodársky a vedecký program. Neskôr absolvoval ďalšiu vysokú školu, v roku 1980 sa stal kandidátom vied a dostával ďalšie vyššie vojenské funkcie, do kozmu už neletel. V roku 1990 dosiahol hodnosť plukovníka. Bol ženatý, mal dve deti. V roku 1992 bol penzionovaný. Zomrel v dôsledku choroby vo svojich 68 rokoch.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jurij Petrovič Arťuchin
Zdroje
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jurij Arťuchin na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
- Encyklopédia astronómie. Osveta, 1987.