Katafrakt
Katafrakt (gr. κατάφρακτος – katafraktos; pl. κατάφρακτοι – katafraktoi; výraz možno preložiť ako „plne zakrytý/obrnený“) bol ťažko ozbrojený a obrnený jazdec využívaný Rímskou a Byzantskou ríšou, ako protiváha partských a sásánovských ťažkých jazdcov. V 7. storočí po cisárovi Herákleiovi z byzantských prameňov miznú. Objavujú sa znovu za Nikefora II. (60. roky 10. storočia), keď sa stali hlavnou útočnou silou. Pôvodne útočili spolu s lukostrelcami na koňoch v rámci otvoreného klinu s asi 500 jazdcami. Za vlády Komnénovcov prijali západný, rytiersky spôsob boja s kopijami nastavenými pred sebou. Využívaný boli Byzancii i v 13. a 14. storočí, ale postupne boli nahrádzaný žoldnierskymi jazdcami.[1][2]
Hlavnou zbraňou katafraktov boli kopije (kontarion, kontus) a meče, poprípade ťažké palcáty. Nosili lamelové alebo krúžkové brnenie, rukavice, železné helmy a chrániče nôh. Oceľovými chráničmi bolo pokryté aj telo koňa.[1]
Podobnou jednotkou boli clibanarii, rozdiely medzi katafraktami a clibinariijmi sú diskutabilné.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KATAPHRAKTOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1114. (po anglicky)
- ↑ Katafraktoi. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 248.
- ↑ Cavalry: Late Empire In: BOHEC, Yann Le a kol. The Encyclopedia of the Roman Army, 3 Volume Set. 1. vyd. [s.l.] : Wiley, 2015. 1176 s. ISBN 978-1-4051-7619-4. S. 184. (po anglicky)