Komnenovci

From Wikipédia
Jump to navigation Jump to search
Komnenovci/ Komnénovci
Double-headed eagle of the Byzantine Empire.png
V 10. storočí, za vlády dynastie Komnenovcov, sa v byzantskom umení začal objavovať cisársky symbol dvojhlavého orla
Krajinavládnuca dynastia v

(tzv. Veľkí Komnenovci)

Titulybyzantský cisár (basileios, autokrator)
trapezuntský cisár
epirský despota
ZakladateľIzák I./Alexios I.
Nástup dynastie
na trón
Byzantská ríša
1057 (Izák I.)
1081 (ako dynastia)
Trapezuntské cisárstvo a Epirský despotát
1204
Zosadenie dynastie
z trónu
v Byzancii 1185
v Epire 1318
v Trapezunte 1461
Posledný panovníkAndronikos I. (Byzancia)
Dávid Megas Komnenos (Trapezunt)
Michal II. (Epirus)
Posledná hlava dynastieDávid Megas Komnenos
Súčasná hlava dynastiedynastia vymrela
Ďalšie vetvy dynastieVeľkí Komnenovci (Megas Komnenos)

Komnenovci alebo Komnénovci (po grécky Κομνηνοί – Komnénoi) bol vládnuca dynastia v Byzantskej ríši v rokoch 1081 – 1185, v Epire a Trapezuntskom cisárstve. Obdobie vlády prvých Komnenovcov v Byzantskej ríši bolo spojené s oživením moci krajiny a bojmi na všetkých frontoch. Krajina opätovne nadobudla početné územia, ktoré v predchádzajúcom storočí získali Seldžuckí Turci. Rozmach prežívalo aj byzantské umenie a kultúra, početné boli komnenovské reformy v štáte a sociálne zmeny krajiny. Obdobie vlády Komnenovcov býva prezývané aj komnenovská renesancia.[1]

Pôvod a rozšírenie dynastie[edit | edit source]

Podľa polyhistora Michala Psella, rodina pochádza z dediny Komne v Trácii, pri pobreží Čierneho mora. Prvým známym členom rodiny bol Manuel Erotikos Komnenos, ktorý získal rozsiahle majetky s hradom Kastamon v Paflagónii. Tento hrad sa stal v 11. storočí pevnosťou rodiny. Komnenovci sa rýchlo stali súčasťou silnej a prestížnej vojenskej aristokracie (dynatoi) v Malej Ázii.[1][2]

Cisár Alexios I. Komnenos
Cisár Ján II. Komnenos

Vedec a byzantológ Du Cange v 17. storočí naznačil, že rodina pochádza z rímskej šľachtickej rodiny, ktorá nasledovala Konštantína Veľkého do Konštantínopola, ale tieto tvrdenia nikdy neboli podložené byzantskými zdrojmi. Rumunský historik George Murnu naznačil v roku 1924, že Komnenovci boli arumunského pôvodu, ale tento názor sa dnes taktiež odmieta. Moderní vedci pripisujú Komnenovcom grécky pôvod.[2]

Potomkovia Komnenovcov sa priženili alebo vydali do kráľovských dynastií v Rusku, Francúzsku, Srbsku, Nemecku, Poľsku a Uhorsku. Komnenovci boli príbuzní s dynastiou Dukov, preto sa niekedy ich rod označuje spoločne ako dynastia "Komnenodukov". Tento vývoj situácie uľahčil Komnenovcom ich politický vzostup. Alexios I. sa oženil s Irenou Dukovou, praneterou Konštantína X. Niekoľko ďalších rodinných príslušníkov "komneno-dukovskej" dynastie pochádzalo z rodu Angelovcov, Laskaridovcov a Palaiologovcov. Mladšia dcéra Alexia I. a Ireny, Theodora, spojila svoj osud s úspešným rodom Angelovcov a jej vnuci, Izák II. Angelos a Alexios III. Angelos sa stali cisármi.[2]

Cesta k moci[edit | edit source]

Izák I. Komnenos sa stal veliteľom východnej armády cisára Michala VI. V roku 1057 Izák proti Michalovi povstal a vyhlásil sa za cisára. Vládol ale len do roku 1059, keď na nátlak dvoranov abdikoval a stal sa mníchom. Počas svojho krátkeho vládnutia sa zaslúžil o mnoho užitočných reforiem. V nasledujúcom období Komnenovci slúžili ako generáli v byzantskom vojsku, ale až do roku 1081 nezískali väčšiu moc. V roku 1081 sa štátnym prevratom na trón dostal Izákov synovec Alexios I. Komnenos. Vládol v rokoch 10811118.[2]

Vláda a pád Komnenovcov[edit | edit source]

Cisár Manuel I. Komnenos

Komnenovci reprezentovali záujmy vojenskej šľachty a posilňovanie jej pozícií viedlo k decentralizácii ríše. Cisári šľachte udeľovali do správy pozemky, ktoré zahŕňali pôdu, a poddaných roľníkov. Postupne dostávali rôzne ďalšie výhody vrátane súdnej právomoci, či vyberania daní a poplatkov. Alexiovi I. sa podarilo zatlačiť Normanov z Balkánu a zlikvidoval aj Kumánov a Pečenehov. Byzantská ríša sa v tomto období spájala s talianskymi mestskými republikami, ktoré získavali za prepožičanie loďstva a peňazí obchodné privilégiá na cisárskom dvore. Aby odvrátili nebezpečenstvo seldžuckých Turkov, požiadali o pomoc križiakov, ktorí sa začali usadzovať na území ríše a znamenali nové nebezpečenstvo pre krajinu.[3]

Za vlády Alexia I. a jeho nástupcov dosiahla Byzantská ríša obdobie stability a prosperity. Alexios I. presťahoval cisárske sídlo do konštantínopolského paláca Blacherny. Už v tej dobe väčšinu Anatólie ovládali seldžuckí Turci. Alexios I. sa preto obrátil so žiadosťou o pomoc na rímskeho pápeža Urbana II., čo nakoniec malo za následok prvú križiacku výpravu, ktorá tiahla byzantským územím a umožnila vznik križiackych štátov na území Levante. Komnenovci boli zapojení do križiackych výprav vo Svätej zemi. Alexios I. vládol pozoruhodných 37 rokov a jeho syn Ján II. vládol 25 rokov do roku 1143. Jánov syn, Manuel I. vládol ďalších 37 rokov až do roku 1180.[2]

Rozsiahla komnenovská dynastia sa delila na mnoho vedľajších vetví. Ich členovia často zastávali najvyššie funkcie cisárskych úradníkov, miestodržiteľov alebo vojvodcov. Cisárska moc sa neodovzdávala prísne podľa pravidla otec-syn, dedenie skôr záviselo od osobnej moci a ambícií každého uchádzača o trón. V priebehu niekoľkých generácií sa vždy našlo niekoľko záujemcov schopných boja o trón. Po smrti Manuela I. v roku 1180 sa komnenovská dynastia dostala do chaosu sprisahaní a intríg. Alexios II., ktorý sa ako neplnoletý v roku 1180 dostal na trón, bol po 3 rokoch odstránený. Jeho premožiteľ, Andronikos I. Komnenos bol následne v roku 1185 tiež zvrhnutý, tentoraz ale Izákom II. z rodu Angelovcov, ktorý využil povstanie šľachty nespokojnej so zavedenými reformami.[3] Izák II. sa pri moci ale neudržal a bol takisto zvrhnutý a oslepený svojím bratom Alexiom III. Rod Angelovcov bol z trónu odstránený roku 1204 počas štvrtej krížovej výpravy.

Po páde Konštantínopolu roku 1204 sa zvrhnutí Komnenovci chopili príležitosti a v Trabzone sa prehlásili za cisárov, čím vzniklo tzv. Trapezuntské cisárstvo. Prvým cisárom nového štátu bol Alexios I., vnuk Andronika I. Rod týchto cisárov, známy ako "Veľkí Komnenovci" (Megai Komnenoi), vládli následne v novom štáte ďalších 250 rokov, až do vlády cisára Dávida Komnena, ktorý bol v roku 1461 definitívne porazený a popravený sultánom Mehmedom II.[4]

Zoznam komnenovských panovníkov[edit | edit source]

Zoznam panovníkov komnénovskej dynastie v jednotlivých krajinách.[5]

Byzantská ríša[edit | edit source]

Epirský despotát[edit | edit source]

Trapezuntské cisárstvo[edit | edit source]

Disambig.svg O trapezuntskej vetve rodu pozri Veľkí Komnenovci.

Genealógia rodu Komnenovcov[edit | edit source]

Device of the Palaiologos Dynasty.svg
Konštantín X. Dukas
byzantský cisár (1059 – 1067)
Sofia Duková
Dukovci
Manuel Erotikos Komnenos
generál
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
Izák I.
byzantský cisár (1057 – 1059)
Katarína Bulharská
Ján
domestikos ton scholon
Anna Dalasséna
Manuel
kuropalates
Mária
Michal Taronites
panhypersebastos
Izák protoproedros
domestikos ton scholon Východu
∞ Irena Alanská
Eudokia
∞ Nikeforos Melissénos
generál
Theodora
Konštantín Diogenes
kuropalates
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
Alexios I.
byzantský cisár
(1081 – 1118)
Irena Duková
Adrianos protosebastos
domestikos ton scholon Západu
∞ Zoe Duková
(dcéra Konštantína X. Duka)
Nikeforos sebastos
drungarios flotily
Ján
dux v Dyrrhachiu (Drači)
∞ Mária Duková
Anna Komnena
historik
Nikeforos Bryennios Ml.
generál, historik
Mária
∞ Nikeforos Katakalon
panhypersebastos
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
Ján II.
byzantský cisár
(1118 – 1143)
Irena Uhorská
Andronikos
sebastokrator
Izák
sebastokrator
Theodora
∞ 2. Konštantín Angelos
Eudokia
∞ Konštantín Iasités
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
Alexios
spolucisár
∞ 1. Dobrodeja Kyjevská
2. Kata Gruzínska
Mária
∞ Ján Dalassénos
caesar
Andronikos
sebastokrator
Anna
∞ Štefan Kontostefanos
megas dux (admirál)
Izák
sebastokrator
∞ 1. Theodora
2. Irena Diplosynadéna
Theodora
∞ Manuel Anemas
generál
Eudokia
Theodoros Vatatzés
generál
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
Manuel I.
byzantský cisár
(1143 – 1180)
∞ 1. Berta zo Sulzbachu
2. Mária Antiochijská
Ján
∞ 1. (dcéra Levona I.)
2. (dcéra Mesuda I.)
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
Andronikos I.
byzantský cisár
(1183 – 1185)
∞ 2. Agnesa
(dcéra Ľudovíta VII.)
Andronikos
generál

Angelovci
Mária
∞ Alexios Axuchos
sebastos, protostrator,
kilikijský dux
Mária
∞ 1. Ján Dasiotes
2. Ján Kantakuzénos
sebastos
Ján
cyperský dux
∞ Mária Taronitissa
Theodora
Heinrich II.
Eudokia
∞ 2.Ján Gabras
Alexios
protosebastos
∞ Mária Duková
(1) Irena
∞ Dukas Kamateros
(1) Mária
Štefan IV.
(2) Theodora
Balduin III.
(2) Eudokia Komnena
Viliam VIII.
(1) Mária
Renier z Montferratu
caesar
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
(2) Alexios II.
byzantský cisár
(1180 – 1183)
Agnes Francúzska
(1) Manuel
∞ Rusudan Gruzínska
(1) Ján
(?) sebastos
(ileg.) Alexios
Ján Komnenos Axuch
uzurpátor
Mária
∞ 1. Amaury I.
2. Balian z Ibelinu
Theodora
Bohemund III. (Antiochia)
Izák Komnenos Kamateros
uzurpátor na Cypre
Mária z Montpellieru
∞ 3.Peter II.
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
Alexios I.
trapezuntský cisár
Veľký Komnenovci
(Trapezuntské cisárstvo)
∞ (?)Theodora Axuchina
Dávid
spolucisár

Referencie[edit | edit source]

  1. a b Komnenovská dynastie. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 255.
  2. a b c d e VARZOS, Konstantinos. Η Γενεαλογία των Κομνηνών [The Genealogy of the Komnenoi] [online]. Centre for Byzantine Studies, University of Thessaloniki, 1984, [cit. 2018-07-12]. S. 25 – 32. Dostupné online.
  3. a b KOMNENOVSKÁ DYNASTIA In:BUDAJ, Marek. Dejiny sveta od A po Z. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 2013. ISBN 978-80-07-02138-9. S. 156.
  4. MACRIDES, Ruth. "What's in the name 'Megas Komnenos'?". [s.l.] : Archeion Pontou, 1979. S. 236 – 245.
  5. Byzantské dějiny. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 104 – 105.

Pozri aj[edit | edit source]

Zdroj[edit | edit source]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Komnenos na anglickej Wikipédii.