Komnenovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Komnenovci (grécky Κομνηνοί, Komnenoi) boli dynastiou, ktorá vládla v Byzantskej ríši v rokoch 1081-1185.

Pôvod dynastie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa polyhistora Michaela Psella, rodina pochádza z dediny Komne v Trácii, pri pobreží Čierneho mora. Prvým známym členom rodiny bol Manuel Erotikos Komnenos, ktorý získal rozsiahle majetky s hradom Kastamon v Paflagónii. Tento hrad sa stal v 11. storočí pevnosťou rodiny. Komnenovci sa rýchlo stali súčasťou silnej a prestížnej vojenskej aristokracie (dynatoi) v Malej Ázii.[1]

Cisár Alexios I. Komnenos

Vedec Du Cange v 17. storočí naznačil, že rodina pochádza z rímskej šľachtickej rodiny, ktorá nasledovala Konštantína Veľkého do Konštantínopolu, avšak tieto tvrdenia nikdy neboli nájdené v byzantských zdrojoch. Rumunský historik George Murnu naznačil roku 1924, že Komnenovci boli arumunského pôvodu, ale tento názor sa taktiež odmieta. Moderní vedci pripisujú Komnenovcom grécky pôvod. Manuel Erotikos Komnenos bol otcom Izáka I. Komnena a Jána Komnena, ktorý mal syna Alexia I. Komnena.[1]

Cesta k moci[upraviť | upraviť zdroj]

Izák I. Komnenos sa stal veliteľom východnej armády cisára Michala VI. Roku 1057 Izák povstal proti Michalovi a vyhlásil sa za cisára. Vládol len do roku 1059, kedy na nátlak dvoranov abdikoval a stal sa mníchom. Počas svojho krátkeho vládnutia sa zaslúžil o mnoho užitočných reforiem. Viacmenej Komnenovci nezískali väčšiu moc až do roku 1081, kedy sa na trón dostal Alexios I. Komnenos, Izákov synovec, ktorý vládol v rokoch 10811118. Od tejto chvíle miznú z byzantských dejín zmienky o ostatných aristokratických dynastiách, napr. Sklerovia alebo Argyrovia.[1]

Komnenovská dynastia za čias cisárstva[upraviť | upraviť zdroj]

Potomkovia Komnenovcov sa priženili alebo vydali do kráľovských dynastií v Rusku, Francúzsku, Srbsku, Nemecku, Poľsku a Uhorsku. Tento vývoj situácie uľahčil Komnenovcom ich politický vzostup. Komnenovci boli príbuzní s dynastiou Dukov, preto sa niekedy ich rod označuje spoločne ako dynastia "Komnenodukov". Alexios I. sa oženil s Irenou Dukovou, praneterou Konštantína X. Niekoľko ďalších rodinných príslušníkov "komnenodukovskej" dynastie pochádzalo z rodu Angelovcov, Laskaridov a Palaiologovcov. Mladšia dcéra Alexia I. a Ireny, Theodora, spojila svoj osud s úspešným rodom Angelovcov (jej vnuci, Izák II. Angelos a Alexios III. Angelos sa stali cisármi).[1]

Vláda a pád Komnenovcov[upraviť | upraviť zdroj]

Manuel I. Komnenos

Komnenovci reprezentovali záujmy vojenskej šľachty a posilňovanie jej pozícií viedlo k decentralizácii. Cisári šľachte udeľovali do ochrany pozemky, ktoré zahrňovali nielen pôdu, ale aj poddaných roľníkov. Postupne dostávali rôzne ďalšie výhody vrátane súdnej právomoci, vyberania daní a poplatkov. Cisárom tejto dynastie sa podarilo vytlačiť Normanov z Balkánu a zlikvidovali Pečenehov, ktorí v rokoch 1090-1091 dokonca obliehali Carihrad. Byzantská ríša sa v tomto období spájala s talianskymi mestkými republikami, ktoré získavali za prepožičanie loďstva a peňazí obchodné privilégiá na cisárskom dvore. Aby odvrátili nebezpečenstvo seldžuských Turkov, požiadali o pomoc križiakov, ktorí sa začali usadzovať na území ríše a znamenali nové nebezpečenstvo pre krajinu.[2]

Za vlády Alexia I. a jeho nástupcov dosiahla Byzantská ríša obdobie stability a prosperity. Alexios I. presťahoval cisárske sídlo do konštantínopolského paláca Blacherny. Už v tej dobe väčšinu Anatólie ovládali seldžuckí Turci. Alexios I. sa preto obrátil so žiadosťou o pomoc na rímskeho pápeža Urbana II., čo nakoniec malo za následok prvú križiacku výpravu, ktorá tiahla byzantským územím a umožnila vznik križiackych štátov na území Levante. Komnenovci boli zapojení do križiackych výprav vo Svätej zemi. Alexios I. vládol pozoruhodných 37 rokov a jeho syn Ján II. Komnenos vládol 25 rokov do roku 1143. Jánov syn, Manuel I. Komnenos vládol ďalších 37 rokov až do roku 1180.[1]

Ján II. Komnenos

Rozsiahla komnenovská dynastia sa delila na mnoho postranných vetví. Ich členovia často zastávali najvyššie funkcie cisárskych úradníkov, miestodržiteľov alebo vojvodcov. Cisárska moc sa neodovzdávala prísne podľa pravidla otec-syn, skôr to záležalo od osobnej moci a ambícií každého uchádzača o trón. V priebehu niekoľkých generácií sa vždy našlo niekoľko záujemcov schopných boja o trón. Po smrti Manuela I. roku 1180 sa komnenovská dynastia dostala do spiknutí a intríg, tak ako to sa to udialo u mnohých predchodcov. Alexios II., ktorý sa na trón dostal roku 1180 ako neplnoletý, bol po 3 rokoch odstránený z vlády. Jeho premožiteľ, Andronikos I. Komnenos bol sám zvrhnutý po 2 rokoch vlády rodom Angelovcov pod vedením Izáka II. Angela, ktorý využil povstanie šľachty nespokojnej so zavedenými reformami.[2] Izák II. Angel bol sám zvrhnutý a oslepený svojím bratom Alexiom III. Angelom. Rod Angelovcov bol z trónu odstránený roku 1204 počas štvrtej krížovej výpravy rokom Dukov.

Po páde Konštantínopolu roku 1204 sa Komnenovci vrátili tam, odkiaľ prišli - do Paflagónie, kde si na brehu Čierneho mora založili trapezuntské cisárstvo. Prvým cisárom nového štátu bol Alexios I., vnuk Andronika I. Títo cisárovia, známi ako "Veľkí Komnenovci" (Megai Komnenoi), vládli vo svojom novom štáte ďalších 250 rokov, až do vlády cisára Davida Komnena, ktorý bol definitívne porazený a popravený sultánom Mehmedom II.[3]

Byzantská ríša bola roku 1261 obnovená v Konštantínopole rodom Palaiologov, ktorí jej vládli až do pádu Konštantínopolu roku 1453.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e VARZOS, Konstantinos. Η Γενεαλογία των Κομνηνών [The Genealogy of the Komnenoi] [online]. Centre for Byzantine Studies, University of Thessaloniki, 1984, [cit. 2018-07-12]. S. 25-32. Dostupné online.
  2. a b BUDAJ, Marek. Dejiny sveta od A po Z. Bratislava : Príroda, 2013. ISBN 978-80-07-02138-9. S. 156.
  3. MACRIDES, Ruth. "What's in the name 'Megas Komnenos'?". [s.l.] : Archeion Pontou, 1979. S. 236-245.