Angelovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Angelovci
Double-headed eagle of the Byzantine Empire.png
Od vlády dynastie Komnenovcov, sa v byzantskom umení začal objavovať cisársky symbol dvojhlavého orla
Krajinavládnuca dynastia v
Titulybyzantský cisár (basileios, autokrator)
epirský despota
ZakladateľKonštantín z Filadelfie
Nástup dynastie
na trón
Byzantská ríša
1185 (Izák II.)
Epirský despotát
1205 (Michal I.)
Zosadenie dynastie
z trónu
v Byzancii 1204
v Epire 1318
Posledný panovníkAlexios IV. (Byzancia)
Tomáš (Epirus)
Súčasná hlava dynastiedynastia vymrela
Ďalšie vetvy dynastieKomnenos Dukas

Angelovci (gr. Ἄγγελος, ženský rod: Άγγελίνα) bol byzantský aristokratický rod, vládnuca dynastia Byzantskej ríše a Epirského despotátu. Názov rodu je pravdepodobne odvodený z rovnomenného gréckeho slova anjel, členovia rodu boli rétormi často označovaní ako angelonymoi ("pomenovaní podľa anjelov"). Je však možné, že je meno odvodené od územia blízko Amidy, čomu nasvedčuje označenie Izáka II. ako "muža z Východu" v kronike Jána Kamatera. Podľa dobových historikov mal rod nízky pôvod. Na výslnie byzantský dejín sa dostala po tom, čo sa jej prvý známy člen Konštantín z Filadelfie oženil s dcérou Alexia I. Theodorou. Konštantín získal titul panhypersebastos a rodina vstúpila do služieb ríše. Viacerí jej príslušníci v 11. storočí pôsobili ako vojenskí velitelia. Po tom, čo bol v roku 1185 zvrhnutý cisár Andronikos I., bol Izák Angelos prehlásený za cisára. Vláda Angelovcov však v Byzancii nebola úspešná a Byzancia stratila niekoľko území v prospech susedných krajín. V roku 1195 bol Izák II. zvrhnutý jeho mladším bratom Alexiom III.[1] V roku 1204 Konštantínopol padol do rúk križiakom (pozri IV. križiacka výprava) a Angelovci dokázali moc udržať iba v Epire a Solúne. Pre odlíšenie sa od nižších neurodzených príslušníkov rodu prijali meno (Angelos) Komnenos Dukas. Pôvodne vládli ako nezávislí panovníci, avšak obnovená palaiologovská Byzancia územie znovu inkorporovala do svojich dŕžav a z Angelovcov sa znovu stali radoví úradníci alebo správcovia vazalských území (napr. Thesálie) .[2][3][4]

Panovníci[upraviť | upraviť kód]

Zoznam vládcov jednotlivých krajín podľa:[5]

Byzantská ríša

  • Izák II. Angelos (prvé obdobie vlády 1185 – 1195)
  • Alexios III. Angelos (1195 – 1203)
  • Alexios IV. Angelos (prvé období vlády 1203 – 1204)
  • Izák II. Angelos a Alexios IV. Angelos (druhé obdobie vlády 1203 – 1204)

Epirský despotát (vetva Komnenos Dukas)

Solúnski vládcovia

Rodokmeň rodu[upraviť | upraviť kód]

Irena Duková
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
Alexios I.
byzantský cisár (1081 – 1118)
KOMNENOVCI
Theodora Komnéna
Konštantín z Filadelfie
megas dux
ANGELOVCI
Ján
sebastokrator
EPIRSKÁ VETVA
KOMNENOS DUKAS
Zoe Duková
Andronikos
generál
Izák
Angelos Dukas
(neleg.)
Michal I.
epirský despota
(2) Konštantín
akarniánsky a aitolský despota
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
(2) Theodoros
epirský despota
solúnsky cisár
SOLÚNSKA VETVA
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
(2) Manuel
solúnsky cisár
Konštantín
sebastokrator
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
Alexios III.
byzantský cisár (1195 – 1203)
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
Izák II.
byzantský cisár (1185 – 1195, 1203 – 1204)
Konštantín
uzurpátor
(neleg.)
Michal II.
epirský despota
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
Ján
solúnsky cisár, neskôr len despota
Demeter
solúnsky despota
Anna
Theodoros I.
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
nicejský cisár (1205 – 1222)
LASKARIDOVCI
Eudokia
Alexios V.
byzantský cisár (1204)
Device of the Palaiologos Dynasty.svg
Alexios IV.
byzantský cisár (1203 – 1204)
Ján
sriemsky dux
Nikeforos I.
epirský despota
Ján
generál
Demeter (Michal) "Kutrules"
generál
Ján I.
sebastokrator and
thesálsky vládca (1268 – 1289)
THESÁLSKA VETVA
Tomáš
epirský despota
Andronikos
protosebastos
Konštantín
thesálsky vládca (1289 – 1303)
Theodoros
thesálsky spoluvládca (1289 – 1299)
Anna Palaiolová
Ján II. Orsini
kefalónsky a zakyntský vládca
epirský despota (1323 – 1335)
Ján II.
thesálsky vládca (1303 – 1318)

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. (ďalej len Ibidem). ISBN 80-200-0454-8. S. 261 – 262.
  2. Angelovci. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 32.
  3. ANGELOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 97 – 98. (po anglicky)
  4. Ibidem, str. 275 – 276, 289 – 290
  5. Byzantské dějiny. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 104 – 105.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Angelos na anglickej Wikipédii. O preklad ide v časti Rodokmeň rodu.