Alexios V.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alexios V. Dukas
byzantský cisár
Portrét Alexia V. v ilustrovanej kronike Epitomé historión od Ióanna Zonara, 15. storočie; dnes Biblioteca Estense Universitaria di Modena, Modena; cod. Mutinensis gr. 122
Portrét Alexia V. v ilustrovanej kronike Epitomé historión od Ióanna Zonara, 15. storočie; dnes Biblioteca Estense Universitaria di Modena, Modena; cod. Mutinensis gr. 122
Panovanie
DynastiaDukovci
Panovaniejanuár/február – apríl 1204
PredchodcaIzák II./Alexios IV.
Nikolaos Kanabos (uzurpátor)
NástupcaKonštantín XI. Laskaris
(krátko)
Teodor I.
(ako nicejský cisár)
Michal Komnénos Dukas
(ako epirský despota)
Alexios I.
(ako trapezunský cisár)
Biografické údaje
Úmrtienovember/december 1204
Konštantínopol
Vierovyznaniepravoslávne kresťanstvo
Rodina
Manželka
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAlexios V.
(multimediálne súbory na commons)

Alexios V. Dukas Murtzuflos (v preklade Zamračený; starogr. Ἀλέξιος Εʹ Δούκας ὁ Μούρτζουφλος, lat. Alexius Dukas Murzuflos[1] ; * ? – november/december 1204, Konštantínopol) bol byzantský cisár v roku 1204.

Cisárom bol prehlásený počas štvrtej križiackej výpravy. Po dobytí Konštantínopola v apríli 1204 bol zosadený a uchýlil sa k bývalému cisárovi Alexiovi III., ktorý sa stal jeho tesťom. Ten ho nechal zajať a oslepiť, čím ho zbavil možnosti vládnuť. Následne sa dostal do rúk latinským križiakom, ktorí ho popravili.[2][3] Jeho prezývka podľa Nikétu Chóniata odkazovala na jeho veľké obočie.[1][4][5][6]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Alexios V. v ilustrovanom rukopise kroniky Chroniké diégésis Nikétu Chóniata, dnes Bildarchiv der Österreichische Nationalbibliothek, Viedeň, cod. hist. gr. 53 fol 219v.

O Alexiovej genealógii v rode Dukovcov sa nič nevie. S istotou sa tiež nič nevie o jeho živote pred rokom 1203. Možno pre účasť na povstaní Ióanna Komnéna proti Angelovcom bol niekedy v rokoch 1200/1201 uväznený.[5][7]

Po tom, čo bol byzanský cisár Alexios III. v roku 1203 z Konštantínopola vyhnaný križiakmi štvrtej križiackej výpravy, sa moci ujali Izák II. a Alexios IV. Noví panovníci Murtzufla vytiahli z väzenia a udelili mu titul protovestiaria, vďaka čomu sa stal vplyvným na cisárskom dvore a mohol ovplyvňovať byzantskú politiku.[1][7]

Aby cisári zohnali peniaze, zvýšili dane, čím si ale znepriatelili konštantínopolský ľud. Obyvatelia byzantského hlavného mesta proti nim povstali a za nového cisára prehlásili Nikolaa Kanaba. Cisári hľadali pomoc proti vzbúrencom u križiakov. Murtzuflos využil nepriateľskú situáciu v meste a s pomocou Varjagskej gardy povstal a ujal sa moci.[5][7]

Po uzurpácii cisárskeho trónu odmietol splniť záväzky predchádzajúcich cisárov voči križiakom a začal proti nim vystupovať. Keď chystaná pasca proti križiakom nevyšla, opevnil hradby a pripravil sa na križiacky útok. V apríli križiaci zaútočili. Prvý útok obrancovia odrazili, no následne Alexios zo strachu z mesta utiekol do tráckeho Mosynopolu, kde navštívil predchádzajúceho cisára Alexia III. Spolu s Murtzuflom k bývalému cisárovi utiekla z Konštantínopola aj jeho žena a dcéra. Alexios III. Murtzufla najprv vrelo prijal a oženil ho dokonca so svojou dcérou Eudokiou Angelinou.[5] Následne ale Murtzufla zajal a oslepil. Podľa niektorých zdrojov Alexia taktiež vydal križiakom.[4] Iné zdroje píšu o tom, že ho zajal latinský rytier Thierry de Loos.[5] Križiaci Alexia pre zradu odsúdili na smrť a zvrhli ho z Teodóziovho stĺpu v Konštantínopole.[4][5][7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c DĄBROWSKA, Malgorzata. Aleksy I Komnen. In: Encyklopedia kultury bizantyńskiej. Ed. Oktawiusz Jurewicz. Warszawa : Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego, 2002. ISBN 83-235-0011-8. S. 16 – 17.
  2. Alexios V. Dukas Murtzuflos. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, [cit. 2020-08-28]. S. 154. Dostupné online. ISBN 80-224-0 554- X.
  3. Alexius V Ducas Mourtzouphlus. In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-08-28]. Dostupné online.
  4. a b c Alexios V. Dukas Mutzuflo. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 23.
  5. a b c d e f ALEXIOS V DOUKAS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 66.
  6. ALEXIOS V DOUKAS (“MOURTZOUPHLOS”). In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 15.
  7. a b c d RADIĆ, Radivoje; SAVVIDES, Alexis G. ALEXIOS V DOUKAS (MOURTZOUPHLOS).. In: Encyclopaedic Prosopographical Lexicon of Byzantine History and Civilization. Ed. Alexis G. Savvides, Benjamin Hendrickx. Vol. 1. Aaron – Azarethes. Turnhout : Brepols, 2007. (preložené z gréckeho originálu Εγκυτίλοπαιΰιχό Προσωπογραφικό Λεξικό Βυζαντινής Ιστορίας και Πολιτισμού). ISBN 978-2-503-52303-3. S. 160 – 161.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Heslá v encyklopédiach a slovníkoch[upraviť | upraviť zdroj]