Nikajské cisárstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Latinské cisárstvo, Nikajské cisárstvo, Trapezuntské cisárstvo a Epirský despotát. Hranice sú veľmi približné a platia len pre rok 1204.

Nikajské cisárstvo (iné názvy: Nikájske cisárstvo, Níkajské cisárstvo, Níkájske cisárstvo; Nicejské cisárstvo; Nikejské cisárstvo; 1204 – 1261) bol jeden zo štátov, ktoré vznikli po dočasnom zániku Byzantskej ríše (1204). Bol to jeden zo štátov, ktoré sa považovali za nástupcu Byzantskej ríše. Názov je odvodený od dôležitého mesta Nikaia (Níkáia, Nicaea).

Nachádzal sa v severozápadnej (neskôr celej západnej) Malej Ázii. Vládcovia boli z rodu Laskaris, ktorý predtým vládol aj v Byzantskej ríši. Prvý vládca bol zaťom bývalého byzantského cisára Alexia III. Angela.

Vrchol moci dosiahlo za Jána III. Vatacessa (1222 – 1254). Roku 1246 dobylo Solún.

Roku 1261 vládca Nikajského cisárstva dobyl Carihrad (Latinské cisárstvo) a obnovil tak Byzantskú ríšu (pozri Neskorobyzantské obdobie).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, a kol. Dějiny Byzance. 1. vyd. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 284-289. (po česky)