Palaiologovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Palaiologovci
Byzantine Palaiologos Eagle.svg
Palaiologovský dvojhlavý orol
KrajinaByzantská ríša
Nikajské cisárstvo
Morejský despotát
Montferratské markgrófstvo
Titulycisár (basileios, autokrator), despota, markgróf, markíz
ZakladateľNikeforos Palaiologos
(prvý známy príslušník)
Michal VIII.
(prvý panovník)
Rok založenia
dynastie
druhá polovica 11. storočia (prvé zmienky)
Nástup dynastie
na trón
v jednotlivých krajinách podľa časovej postupnosti
Zosadenie dynastie
z trónu
v jednotlivých krajinách podľa časovej postupnosti
  • 1453 Byzantská ríša
  • 1460 Morejský despotát
  • 1536 Montferrat
  • Posledný panovníkv jednotlivých krajinách podľa časovej postupnosti
  • Konštantín XI.
    (Byzantská ríša)
  • Tomáš Palaiologos
    (Morejský despotát)
  • Margaréta Palaiologová
    (Montferrat)
  • Palaiologovci (gr. Παλαιολόγοι), ako atribút po starogrécky Palaiologos, po novogrécky Paleologos, po latinsky Palaeologus, bola posledná dynastia byzantských cisárov. Vládli aj v Morejskom despotáte a v markgrófstve Montferrat. Hoci mal výraz palaiologos v gréčtine nelichotivý preklad významovo podobný chudákovi, či handrárovi, Byzantínci verili v antický pôvod rodu.[1] Palaiologovci boli bohatí veľkostatkári, avšak o ich raných statkoch sa veľa nevie. Podporovali byzantské kláštory, v ktorých sa zachovalo niekoľko podobizní príslučníkov rodu. Prvým známym členom rodu bol Nikeforos Palaiologos, ktorý slúžil ako generál a guvernér v byzantskej Mezopotámii. Často slúžili ako vojenskí velitelia vo vojsku, naopak neslúžievali v civilnej správe. V roku 1200 Alexios Palaiologos potlačil povstanie namierené proti cisárovi Alexiovi III., ktorý ho určil za to učinil svojim dedičom a dal mu za ženu svoju dcéru Irenu. Po štvrtej križiackej výprave trón v exilovom cisárstve získali Laskaridovci, ale Palaiologovci si svoj vplyv udržali. V roku 1259 sa moci v cisárstve zmocnil Alexiov vnuk Michal VIII., o dva roky neskôr obnovil byzantskú moc v Konštantínopole. V nasledujúcich rokoch sa Palaiologovci pokúsili rozdrobenú ríšu zjednotiť, avšak ríšu oslabili útoky Osmanov a domáce občianske vojny. Situáciu sa snažili Palaiologovci viacmenej neúspešne riešiť prostredníctvom cirkevnej únie so západom. V roku 1453 (Pád Konštantínopola) zomrel pri obrane mesta posledný byzantský cisár Konštantín XI., v roku 1460 padol Morejský despotát.[1][2] Moc si naďalej udržala vedľajšia katolícka montferratská vetva Palaiologovcov.

    Palaiologovskí vládcovia[upraviť | upraviť kód]

    Nasleduje zoznam palaiologovských vládcov v jednotlivých krajinách, pozri:[3][4]

    Byzantská ríša[upraviť | upraviť kód]

    Morejský despotát[upraviť | upraviť kód]

    Montferrat[upraviť | upraviť kód]

    Genealógia rodu[upraviť | upraviť kód]

    Genealógia rodu
    Genealógia rodu

    Referencie[upraviť | upraviť kód]

    1. a b PALAIOLOGOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1557 – 1560. (po anglicky)
    2. Palaiologové. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 374.
    3. ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 489 – 409.
    4. Byzantské dějiny. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 104 – 105.
    • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Palaiologos na anglickej Wikipédii. O preklad ide v časti Montferrat.

    Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

    Iné projekty[upraviť | upraviť kód]