Palaiologovci
| Palaiologovci | |
 Palaiologovský dvojhlavý orol | |
| Krajina | Byzantská ríša Nikajské cisárstvo Morejský despotát Montferratské markgrófstvo |
|---|---|
| Tituly | cisár (basileios, autokrator), despota, markgróf, markíz |
| Zakladateľ | Nikeforos Palaiologos (prvý známy príslušník) Michal VIII. (prvý panovník) |
| Rok založenia dynastie | druhá polovica 11. storočia (prvé zmienky) |
| Nástup dynastie na trón | v jednotlivých krajinách podľa časovej postupnosti |
| Zosadenie dynastie z trónu | v jednotlivých krajinách podľa časovej postupnosti |
| Posledný panovník | v jednotlivých krajinách podľa časovej postupnosti |
Palaiologovci (gr. Παλαιολόγοι), ako atribút po starogrécky Palaiologos, po novogrécky Paleologos, po latinsky Palaeologus, bola posledná dynastia byzantských cisárov. Vládli aj v Morejskom despotáte a v markgrófstve Montferrat. Hoci mal výraz palaiologos v gréčtine nelichotivý preklad významovo podobný chudákovi, či handrárovi, Byzantínci verili v antický pôvod rodu.[1] Palaiologovci boli bohatí veľkostatkári, avšak o ich raných statkoch sa veľa nevie. Podporovali byzantské kláštory, v ktorých sa zachovalo niekoľko podobizní príslučníkov rodu. Prvým známym členom rodu bol Nikeforos Palaiologos, ktorý slúžil ako generál a guvernér v byzantskej Mezopotámii. Často slúžili ako vojenskí velitelia vo vojsku, naopak neslúžievali v civilnej správe. V roku 1200 Alexios Palaiologos potlačil povstanie namierené proti cisárovi Alexiovi III., ktorý ho určil za to učinil svojim dedičom a dal mu za ženu svoju dcéru Irenu. Po štvrtej križiackej výprave trón v exilovom cisárstve získali Laskaridovci, ale Palaiologovci si svoj vplyv udržali. V roku 1259 sa moci v cisárstve zmocnil Alexiov vnuk Michal VIII., o dva roky neskôr obnovil byzantskú moc v Konštantínopole. V nasledujúcich rokoch sa Palaiologovci pokúsili rozdrobenú ríšu zjednotiť, avšak ríšu oslabili útoky Osmanov a domáce občianske vojny. Situáciu sa snažili Palaiologovci viacmenej neúspešne riešiť prostredníctvom cirkevnej únie so západom. V roku 1453 (Pád Konštantínopola) zomrel pri obrane mesta posledný byzantský cisár Konštantín XI., v roku 1460 padol Morejský despotát.[1][2] Moc si naďalej udržala vedľajšia katolícka montferratská vetva Palaiologovcov.
Palaiologovskí vládcovia
[upraviť | upraviť zdroj]Nasleduje zoznam palaiologovských vládcov v jednotlivých krajinách, pozri:[3][4]
- Michal VIII. (* 1224 – † 1282, vládol 1259/1261 – 1282), (1259 – 1261 ešte v Nikajskom cisárstve ako spolucisár Jána IV.)
- Andronikos II. (* 1258 – † 1332, vládol 1282 – 1328) – syn Michala VIII.
- Michal IX. (de facto spoluvládca v rokoch 1295 – 1320) – syn Andronika II.
- Andronikos III. (* 1297 – † 1341, vládol 1328 – 1341) – vnuk Andronika II.
- Ján V. (* 1332 – † 1391, vládol 1341 – 1391) – syn Andronika III.
- Ján VI. Kantakuzénos (* 1295 – † 1383, regent 1341 – 1347, spolucisár 1347 – 1355) – svokor Jána V.; podľa niektorých prameňov nedynastický vládca
- Andronikos IV. (* 1348 – † 1385, proticisár 1376 – 1379) – syn Jána V.
- Ján VII. (* 1370 – † 1408, prvá vláda ako proticisár 1390) – syn Andronikos IV
- Manuel II. (* 1350 – † 1425, vládol 1391 – 1425) – syn Jána V. , brat Andronika IV.
- Ján VII. (druhá vláda ako spolucisár 1399 – 1402 (a 1408 v Solúne)) – syn Andronika IV.
- Ján VIII. (* 1392 – † 1448, vládol 1425 – 1448) – syn Manuela II.
- Konštantín XI. (* 1405 – † 1453, vládol 1449 – 1453) – syn Manuela II. , brat Jána VIII.
- Theodor I. Palaiologos (1383 – 1407)
- Theodor II. Palaiologos (spolu s bratmi Konštantínom a Tomášom) (1407 – 1428)
- Konštantín Palaiologos a Tomáš Palaiologos (1428 – 1443)
- Tomáš Palaiologos a Demeter II. Palaiologos (1449 – 1460)
Montferrat
[upraviť | upraviť zdroj]- Theodor I. (1306 – 1338), syn Andronika II.
- Ján II. (1338 – 1372), syn
- Secondotto, známy tiež ako Otto III. (1372 – 1378), syn
- Ján III. (1378 – 1381), brat
- Theodor II. (1381 – 1418), brat
- Ján Jakub (1418 – 1445), syn
- Ján IV. (1445 – 1464), syn
- Viliam VIII. (1464 – 1483), brat
- Bonifác III. (1483 – 1494), brat
- Viliam IX. (1494 – 1518), syn
- Bonifác IV. (1518 – 1530), syn pod regentstvom
- Ján Juraj (1530 – 1533), strýko
- Margaréta (1533 – 1536), krajina pod španielskou nadvládou
Reliéf znak palaiologovskej dynastie
Portrét Giulia Romana zobrazujúci pravdepodobne Margarétu Palaiologovú
Genealógia rodu
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 PALAIOLOGOS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1557 – 1560. (po anglicky)
- ↑ Palaiologové. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 374.
- ↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 489 – 409.
- ↑ Byzantské dějiny. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 104 – 105.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Palaiologovci
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Palaiologos na anglickej Wikipédii. O preklad ide v časti Montferrat.