Raketoplán
| Raketoplány |
|---|
|
_(19_April_2002).jpg)
Raketoplán alebo kozmický raketoplán je viacnásobne použiteľné atmosféricko-kozmické lietadlo, ktoré vzlieta kolmo ako raketa (s pomocnými raketovými motormi), v kozmickom priestore sa pohybuje ako kozmická loď a klesá a pristáva v zemskej atmosfére ako lietadlo na bežnom letisku s dostatočne dlhou betónovou dráhou.
Space Shuttle
Space Shuttle je americký raketoplán. Pri vzlete sa skladá z viacerých častí: z vlastného raketoplánu (presnejšie orbiter alebo družicový stupeň),pháňaný motormy RS-25 (SSME), ďalej hlavnej nádrže (SSET) na kvapalné pohonné látky (vodík a kyslík) a dvoch pomocných rakiet (SRB) na tuhé palivá. Motory na kvapalné palivá sú umiestnené iba na družicovom stupni a sú zvyčajne použiteľné viacnásobne. Pomocné bočné rakety na tuhé palivá sa odpájajú najskôr a dopadnú do mora pomocou padákov, sú vylovené, dovlečené späť na pobrežie a potom dopravené do továrne, kde sú kompletne rozbrané, opravené a opätovne naplnené. Hlavná nádrž na kvapalné palivá je odhodená tesne pred navedením na orbitálnu dráhu , približne po 8,5 minúty a väčšina zhorí ešte v atmosfére.
Priestor pre posádku je 7-miestny, v núdzových prípadoch až 10-miestny. Povrch raketoplánu je pokrytý systémom tepelnej ochrany, tvoreným najmä dlaždicami zo spečeného penového kremeňa. Pre pristátie je raketoplán vybavený vysúvacím podvozkom a brzdiacim padákom, ktorý je vystrelený po dosadnutí na pristávaciu dráhu.
V USA sú raketoplány známe ako Space Shuttle (zhruba „vesmírna kyvadlová doprava“). Pôvodný program NASA lietania raketoplánmi sa volá Space Transportation System („vesmírny prepravný systém“), preto sú lety raketoplánov označované skratkou STS nasledovanou číslom. Program STS nasledoval po úspešných kozmických programoch Mercury, Gemini a Apollo.
Raketoplánov bolo celkovo vyrobených 5 kusov, ich mená a sériove čísla sú:
- Enterprise (OV-101)
- Columbia (OV-102)
- Challenger (OV-099)
- Discovery (OV-103)
- Atlantis (OV-104)
- Endeavour (OV-105)
Prvý raketoplán Enterprise bol testovaný vo veľkých výškach na chrbáte obrieho lietadla Boeing 747 (Jumbo Jet) a vo vesmíre nikdy nebol, aj keď sa s jeho prestavbou na plnohodnotný raketoplán pôvodne rátalo.
Raketoplány vykonali mnoho užitočnej práce – vyniesli na obežnú dráhu družice na vedecké a vojenské účely, Hubblov vesmírny teleskop, posádky kozmických staníc a pod.
Raketoplán Buran
Program raketoplánov existoval aj v Sovietskom zväze. Uskutočnil sa však iba jeden bezpilotný kozmický let raketoplánu Buran v roku 1988. Potom bol projekt pre nedostatok prostriedkov a zložitú politickú situáciu zastavený. Raketoplán Buran mal niekoľko zaujímavých vlastností – napríklad dokázal vzlietnuť a pristáť v bezpilotnom režime na rozdiel od amerických raketoplánov. Nosná raketa Energija dokázala štartovať aj samostatne bez raketoplánu Buran.
Katastrofy raketoplánov
- Challenger – 73 sekúnd po štarte, 28. januára 1986 došlo k prehoreniu tesnenia na spoji SRB. Nasledovalo prehorenie spoja medzi SRB a ET a raketa SRB potom špičkou prerazila nádrž ET a došlo k výbuchu. Pre viac informácií pozri STS-51-L.
- Columbia – 1. februára 2003 pri návrate z kozmickej misie. Pri štarte došlo k uvoľneniu penovej izolácie z ET, uvoľnená izolácia narazila do nábežnej hrany krídla raketoplánu a vážne ju poškodila. Pri návrate raketoplánu do atmosféry došlo najskôr k deštrukcii krídla a potom k zničeniu celého raketoplánu. Pozri Havária raketoplánu Columbia (STS-107).
V obidvoch prípadoch došlo k úplnému zničeniu stroja a smrti všetkých astronautov na palube.
Po obidvoch katastrofách NASA program STS celkom na 2 roky pozastavila. Lety boli obnovené v júli roku 2005. Po prehodnotení narastajúcih nákladov a pretrvávajúcich problémov s bezpečnosťou, prišlo k ukončeniu programu. Posledným letom bola misia STS-135 reketoplánom Atlantis ktorá trvala od 8. do 21. júla 2011.
Štatistika amerických raketoplánov
- Nalietaný čas vo vesmíre: 1320 dní, 1 hodina, 32 minút, 44 sekúnd (134 letov, misia STS-51-L skončila katastrofou pred dosiahnutím vesmírneho priestoru)
- Obletov Zeme: 20 952
- Nalietaná vzdialenosť: 864 401 219 kilometrov
- Štartov: 135
- Najdlhší let: 17 dní, 15 hodín 53 minút a 18 sekúnd (let STS-80)
- Celkom osôb ako posádka: 852 astronautov
- Počet spojení s Mirom: 9×
- Počet spojení s ISS: 36×
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Raketoplán
Externé odkazy
- Referenčná príručka (po anglicky)
- Aktuálny stav misie raketoplánu (po anglicky)
- Prehľad letov v encyklopédii SPACE-40 (po česky)
- NASA - živé vysielanie (po anglicky)