Aachenský mier (1668)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Aachenský mier z roku 1668 zobrazený na strope Zrkadlovej siene Zámku Versailles (Charles Le Brun)

Aachenský mier z roku 1668 alebo prvý aachenský mier[pozn 1] bola mierová zmluva medzi FrancúzskomŠpanielskom uzavretá 2. mája 1668Aachene, ktorou sa skončila devolučná vojna. K jej ukončeniu sa francúzsky kráľ Ľudovít XIV. rozhodol po tom, čo Anglicko, ŠvédskoNizozemska sformovali Trojitú alianciu namierenú proti Francúzsku, ktorej vojská síce do boja nezasiahli, ale pôsobili ako dostatočná hrozba. Mierom bolo Francúzsku umožnené ponechať si takmer všetky dobyté územia v Španielskom Nizozemsku, ale zároveň muselo Španielsku prinavrátiť provinciu Franche-Comté spolu s mestom Cambrai.

Historický kontext[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Devolučná vojna

Po smrti kardinála Mazarina (9. marec 1661) začal kráľ Ľudovít XIV. vládnuť samostatne. Vo vtedajšom vnímaní kráľa zohrávala podstatnú úlohu jeho reputácia resp. sláva (franc. gloire), ktorú mohol získať len tým, že presadil ako vojvodca a dobyvateľ. Ľudovít tomu prispôsobil svoju zahraničnú politiku a v počiatočnom období sa zameral na expanziu na úkor dlhoročného protivníka Bourbonovcov, na Habsburgovcov.[2]

Na rozpútanie svojej prvej vojny Ľudovít využil ako zámienku uplatnenie tzv. devolučného práva (brabantského nástupníckeho práva) a krátko po smrti španielskeho kráľa Filipa IV. vzniesol nároky na územia v Španielskom Nizozemsku. Medzinárodná situácia priala Francúzsku. Španielsko viedlo vojnu s Portugalskom (1640 – 1668), ktorá pútala veľkú časť jeho vojenského potenciálu a viedla k uzavretiu portugalsko-francúzskej aliancie (lisabonská zmluva z 31. marca 1667).[3] Spojencom Francúzska v portugalsko-španielskej vojne bolo Nizozemsko, ktoré malo od 60. rokov 16. storočia francúzsku podporu vo vojne so Španielskom a v roku 1662 s ním sformovalo obrannú alianciu.

Ľudovít začal v roku 1665 rozširovať francúzsku armádu a pripravovať ju na vojnu so Španielskom.[4] 24. mája 1667 francúzske vojsko vedené maršalom Turennom vpadlo do Španielskeho Nizozemska,[5] kde narazilo len na slabý odpor španielskych posádok.[pozn 2] Tie nedokázali vzdorovať početnejšej armáde, ktorá obsadzovala pohraničné posádky a pomocou novej taktiky, ktorú zaviedol Vauban, obľahla opevnenia.[7]

K otvorenému boju nedošlo a Francúzom sa pomerne rýchlo podarilo dobyť viacero významných miest. K najvážnejšej konfrontácii došlo len pri obležení mesta Lille,[8] ktoré trvajúc od 28. augusta do 26. septembra 1667 predstavovalo jediné vleklé obliehanie vo vojne.[9] Zatiaľ čo Vauban na severe rýchlo zabral flanderské mestá a mestečká, na juhu Turennova armáda vo februári 1668 bez väčšieho odporu obsadila Franche-Comté.[10][11]

Úspešný francúzsky postup zalarmoval Nizozemsko, ktoré rýchlo ukončilo vojnu s Anglickom, aby preskupilo loďstvo a finančné prostriedky na obranu voči Ľudovítovým teritoriálnym ambíciám. V januári 1668 Nizozemsko, Anglicko a Švédsko sformovali Trojitú alianciu. Súhlasili s vyvinutím nátlaku na Španielsku, aby odstúpilo Francúzsku územia, avšak zároveň odmietali realizáciu radikálnych teritoriálnych zmien v Španielskom Nizozemsku v Ľudovítov prospech.[12] Vyhlásili, že si Francúzsko môže ponechať územné zisky, ale pokiaľ bude pokračovať vo vojne, aliancia vstúpi do boja po boku Španielska. Ľudovít nebol pripravený na dlhodobú vojnu proti takýmto silným protivníkom, preto s uzavretím mieru súhlasil.[13][14]

Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Teritoriálne zmeny:
     Francúzsko
     francúzske zisky
     Španielske Nizozemsko

Mierom bolo Francúzsku umožnené ponechať si takmer všetky dobyté územia v Španielskom Nizozemsku. Ľudovít tak získal kľúčové mestá (Oudenaarde, TournaiLille a i.), ktoré padli pri francúzskom obliehaní na začiatku vojny. Ľudovít musel Španielsku prinavrátiť provinciu Franche-Comté spolu s mestom Cambrai, avšak bolo mu umožnené dať zbúrať opevnené obranné línie tejto provincie, čím si uvoľnil cestu pre jej budúce znovuobsadenie.[15]

Dôsledkom devolučnej vojny bola vojna s Nizozemskom v rokoch 1672 – 1678, keďže Ľudovít XIV. pokladal zapojenie Nizozemska do konfliktu na strane Španielska za zradu.[16]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Oficiálny názov: Mierová zmluva medzi korunami Francúzska a Španielska uzavretá v Aachene dňa 2. mája 1668 (franc. Traité de paix entre les couronnes de France et d’Espagne conclu à Aix-la-Chapelle le 2. jour de Max 1668).[1]
  2. Nizozemci na francúzsku inváziu reagovali presunmi vojska do posádok v Ostende, Bruggách (franc. Bruges) a ďalších severných mestách, čiastočne ako predsunutú obranu vlastného územia a čiastočne ako prípravu síl na prípadné teritoriálne zisky v Španielskom Nizozemsku na úkor Španielska.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Publikované dokumenty
Monografie
Príspevky v monografiách
Heslá v encyklopédiách a slovníkoch