Aachen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg Toto je článok o nemeckom meste. O nemeckom maliarovi pozri Hans von Aachen
Aachen
mesto
Ac lousberg.JPG
Pohľad na Aachen s dómom
Flag de-city of Aachen.svg
Vlajka
DEU Aachen COA.svg
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko
Vládny obvod Kolín nad Rýnom
Mestský región Aachen
Mesto bez okresu Aachen
Diaľnica A 4
Rieky Wurm, Rur
Nadmorská výška 173 m n. m.
Súradnice 50°47′S 6°5′V / 50.783°S 6.083°V / 50.783; 6.083
Najvyšší bod
 - výška 410 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 125 m n. m.
Rozloha 160,83 km² (16 083 ha)
Obyvateľstvo 258 664 (31.12.2010) [1]
Hustota 1 608,31 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 765
Primátor Marcel Philipp (CDU)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 52062 – 52080
Tel. predvoľba +49(0)241 / (0)2403 / (0)2405 / (0)2407 / (0)2408
Kód 05 3 34 002
EČV AC
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Aachenský dóm
Rok 1978 (#2)
Číslo 3
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá i, ii, iv, vi
Poloha mesta Aachen v rámci Nemecka
Red pog.svg
Poloha mesta Aachen v rámci Nemecka
Poloha mesta Aachen v rámci spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko a mestského regiónu Aachen
Poloha mesta Aachen v rámci spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko a mestského regiónu Aachen
Wikimedia Commons: Aachen
Webová stránka: aachen.de

Aachen (franc. Aix-la-Chapelle) je pohraničné, kúpeľné samosprávne mesto v Severnom Porýní-Vestfálsku v Nemecku. Obľúbená rezidencia franského kráľa Karola Veľkého a miesto korunovácie tridsiatich nemeckých kráľov (936 – 1531).[2] V meste sa nachádza Aachenská univerzita (medzin. RWTH Aachen University), jedna z deviatich elitných vysokých škôl Nemecka.[3] Mesto sa ekonomicky sústreďuje na rozvoj vedy, techniky a informačných technológií.

Poloha a geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Aachen leží na juhozápadných hraniciach Nemecka, pri hraniciach s Belgickom a Holandskom a cca 65 km od Kolína nad Rýnom.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť bola pôvodne osídlená Keltmi. Od 1. storočia tu Rimania založili kúpele Aquisgranum.[2] V tejto pomerne odľahlej vidieckej oblasti sa však nenachádzalo žiadne väčšie osídlenie ani v časoch Starovekého Ríma (od najbližšej cesty bolo v tom čase vzdialené 15 km). Tento stav pretrval až do včasného stredoveku, kedy tu bol za vlády Pipina III. Krátkeho založený hrad, ktorý sa v roku 788 stal zimným sídlom Karola I. Veľkého.

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba Aix-la-Chapelle, od Jeana Fouqeta.

Franský učenec Einhard zaznamenal, že v 765 – 6 Pipin III. Krátky strávil Vianove a Veľkú noc v Aquis villa ("lat. Et celebravit natalem Domini in Aquis villa et pascha similiter.").[5] V roku 768 tu strávil prvé Vianoce čerstvo korunovaný kráľ Frankov, Karol Veľký. Aachen sa stal jeho obľúbeným sídlom, kde trávil väčšinu zím od roku 792 až do roku 814, kedy práve tu zomrel. Sídlo sa tak postupne stalo politickým centrom jeho ríše. Po smrti bol kráľ pochovaný v kostole, ktorý dal sám postaviť. Pôvodná hrobka sa nezachovala, jeho údajné pozostatky sa uchovávajú v svätyni, kam boli premiestnené po jeho vyhlásení za svätého.[4]

V roku 936 bol v chráme postavenom Karolom Veľkým korunovaný Otto I. Nasledujúcich 500 rokov bola väčšina kráľov Svätej rímskej ríše korunovaná práve v Aachene. Posledným bol Ferdinand I v roku 1531.[4]

Aachen bol v stredoveku regionálne významným mestom, najmä pre blízkosť Flámska a obchodu s vlnenými látkami. V roku 1166 získalo mestské práva;[2] malo štatút slobodného kráľovského mesta, zodpovedajúceho sa iba cisárovi, no politicky bolo slabé a bez vplyvu na susedov. Jeho jediným domíniom bol susediaci Burtscheid.

Na začiatku 16. storočia mesto ďalej strácalo vplyv, navyše ho v roku 1656 zničil rozsiahly požiar.[6]

V polovici 17. storočia sa Aachen stáva populárnym kúpeľným mestom; dôvod nebola ani tak vysoká účinnosť jeho horúcich prameňov, ako to, že sa stalo zároveň vyhľadávaným európskym centrom prostitúcie pre bohaté vrstvy, a to až do 19. storočia. Potvrdzujú to údaje v dobových turistických sprievodcoch, i najčastejší dôvod kúpelnej liečby – syfilis. Až na konci 19. storočia sa hlavnou miestnou kúpeľnou diagnózou stala reumatoidná artritída.

Aachen bol miestom významných konferencií a podpisov dôležitých zmlúv: Aachenský mier (1668) a Aachenský mier (1748).[4]

19. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1794 – 1815 patril Aachen Francúzsku, v roku 1801 sa stal časťou departementu Roer Napoleonovho Prvého francúzskeho cisárstva. Po Napoleonských vojnách v roku 1815 mesto ovládlo Prusko a mesto až do konca 19. storočia stagnovalo.[4] V roku 1880 dosahoval počet jeho obyvateľov 80 000. Mesto trpelo preľudnením a zlým hygienickým štandardom až do roku 1875, kedy sa začalo rozširovať mimo stredoveké opevnenie. V 19-tom storočí a až do 30-tich rokov 20. storočia bolo významným producentom lokomotív a železničných vozňov, železa, špendlíkov, klincov, ihiel, gombíkov, tabaku, výrobkov z vlny a hodvábu.

V roku 1817 sa tu konal tzv. Aachenský kongres. Od roku 1880 má mesto univerzitu, je sídlom katolíckeho biskupa.

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Aachen bol počas II. svetovej vojny ťažko poškodený. Bol dobytý americkými jednotkami v zdĺhavej bitke o Aachen, a do rúk Spojencov padol 21. októbra 1944, ako vôbec prvé nemecké mesto.[7]

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Aachenská radnica.

Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je Aachenský dóm.[8] Chrám je na zozname Svetového dedičstva UNESCO, s klenotnicou, kráľovským stolcom a hrobkou Karola Veľkého a Otta III.

Ďalšími významnými historickými pamiatkami sú:

  • Aachenská radnica zo 14. storočia
  • Grashaus, stredoveký dom, jedna z najstarších nereligióznych stavieb v meste. V súčasnosti sa v nej nachádza mestský archív.
  • Elisenbrunnen, neo-klasicistická hala s fontánami a liečivými prameňmi
  • mestské brány Ponttor a Kleinmarschiertor

Ekonomický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je dôležitou železničnou a cestnou križovatkou, administratívnym centrom ťažby uhlia. Významné zastúpenie tu má potravinársky, textilný, elektrotechnický, gumárenský, strojársky, kovospracujúci a sklársky priemysel.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Panoramatická fotografia mesta Aachen
Panoramatická fotografia mesta Aachen

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IT.NRW. Amtliche Bevölkerungszahlen, (IT.NRW Úradné počty obyvateľstva) [online]. [Cit. 2011-09-06]. Dostupné online. (po nemecky)
  2. a b c Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 15.
  3. VOGEL, Gretchen. A German Ivy League Takes Shape [online]. ScienceNOW, 13.10.2006, [cit. 2011-11-17]. Dostupné online. (anglicky)
  4. a b c d e The Columbia-Viking Desk Encyclopedia. [s.l.] : Columbia University, 1966. S. 11. (anglicky)
  5. SCHUTZ, Herbert. The Carolingians in Central Europe, their history, arts, and architecture: cultural history of Central Europe, 750-900. [s.l.] : Brill Academic Pub, január 2004. Dostupné online. ISBN 978-9004131491. S. 332. (anglicky)
  6. KRIEGER, Günter. FLAMMEN ÜBER AACHEN: Der Stadtbrand von Aachen 1656. [s.l.] : Grenz-Echo Verlag, 2010. ISBN 978-3867120296. S. 271. (nemecky)
  7. STANTON, Shelby L.. World War II Order of Battle: An Encyclopedic Reference to U.S. Army Ground Forces from Battalion through Division, 1939-1946. [s.l.] : Stackpole Books, 2006. ISBN 978-0811701570. S. 640 (str. 50, 51, 76, 105). (anglicky)
  8. Cathedral of Aachen [online]. mesto Aachen, [cit. 2011-11-17]. Dostupné online. (anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aachen na anglickej Wikipédii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]