Bitka o Aachen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka o Aachen
Súčasť druhej svetovej vojny

Vojaci US Army v uliciach Aachenu.
Dátum 2. október - 21. október 1944
Miesto Aachen, Nemecko
Výsledok Spojenecké víťazstvo
Protivníci
Spojené štáty americké Nacistické Nemecko
Velitelia
William Simpson Gerhard Wilck
Sila
100 000 mužov 13 000 nemeckých vojakov
Straty
2 000 mŕtvych,
3 000 zranených
5 000 mŕtvych,
5 600 zajatých
Západný front
Čudná vojna - Francúzsko - Dynamo - Británia - Dieppe - Overlord - Dragoon - Market Garden - Šelda - Hürtgenský les - Aachen - Ardeny - Varsity

Bitka o Aachen bola bitka druhej svetovej vojny na západnom fronte, ktorá sa udiala v októbri 1944 v meste Aachen a jeho okolí. Počas bitky zostalo v meste len 20 000 z jeho 160 000 obyvateľov, ostatní boli evakuovaní do Nemecka. Veliteľ obrany mesta generál Gerhard von Schwerin pôvodne kvôli veľkej historickej hodnote mesta hodlal mesto vydať bez boja. Bol však okamžite zbavený funkcie a nahradený plukovníkom Gerhardom Wilckom, ktorý s dodatočnou podporou asi 5000 mužov Volkssturmu mesto bránil do 21. októbra.

Sprievod nemeckých zajatcov v Aachene.

Situácia[upraviť | upraviť zdroj]

Historické mesto Aachen, centrum ríše Karola Veľkého, sa v októbri 1944 ocitlo na osi postupu americkej 9. armády cez Siegfriedovu líniu. Z propagandistického hľadiska však Hitler vyžadoval jeho udržanie za každú cenu, bolo totiž prvým nemeckým mestom ohrozeným postupom západných Spojencov. Na bitke o Aachen sa zúčastnil americký VII. a XIX. zbor, dovedna s asi 100 000 vojakmi. Nemecká strana bola v Aachene v obrane, so silou asi 13 000 vojakov.

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Ameriká 9. armáda pôvodne postupovala okolo mesta zo severu i z juhu. Ale americké velenie si následne uvedomilo, že mestská posádka môže byť pre ich jednotky nebezpečná, a tak na mesto zaútočili. Hneď ako sa dostali do mesta, čelili tvrdým pouličným bojom. Nemci, ktorí sa v meste dobre vyznali, to úspešne využívali. Bojov v meste sa zúčastnili najmä prápory 1. divízie podporované 745. tankovým práporom. Zo severu útočila na mesto 30. divízia. Po tom, čo prišla 30. divízia o asi 2 000 mužov, Američania nasadili do boja aj 29. divíziu.

Záver[upraviť | upraviť zdroj]

Americká strana celkovo prišla o asi 5 000 mužov, ktorí boli mŕtvi, nezvestní alebo zranení. Nemecká strana mala tiež asi 5 000 mŕtvych a 5 600 zajatých.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]