Abesínska mačka
| Abesínska mačka | |
|---|---|
 Gatobelo's Kamée, Abesínska mačka | |
| Krajina pôvodu | Egypt |
| EMS kód | ABY |
| Štandardy (linky) | CFA, ACFA, TICA, CCA, ACF, FIFe |
| Charakter | činorodá, inteligentná, hravá, zvedavá, spoločenská |
| Hmotnosť | 4-7,5 kg |
| Synonymá | Habešská mačka (bohemizmus) |
| Zoznam mačacích plemien | |
Abesínska mačka patrí ku krátkosrstým mačkám a pochádza pravdepodobne z Etiópie (kedysi Abesínsko). Patria medzi najstaršie známe plemená mačiek.
Na základe genetického výskumu pochádzajú abesínske mačky z Ďalekého východu, odkiaľ boli vraj privezené ako „tickingové suveníry“ do Anglicka, kde malo dôjsť k ich páreniu s malými divými mačkami pochádzajúcimi z Anglicka (Fexix silvestris a Felix grampia).
Vzhľad
Abesínky sú mačky charakteristické najmä nezameniteľným sfarbením srsti. Charakteristickým znakom je kresba, tzv. ticking. Táto kresba spočíva v zvláštnom zafarbení chlpu a po prvýkrát bola definovaná v chovateľských kruhoch zajacov. Každý chlp obsahuje dva až tri prúžky. Svetlé prúžky sa striedajú s tmavými a dávajú abesínke jej typický prírodný vzhľad. Je to zjavné najmä pri tradičných farbách sorrel a divokom sfarbení (farba podobná farbe divého králika).
Abesínky sú stredne veľké, temperamentné a mrštné mačky. Majú dlhé, štíhle končatiny s oválnymi tlapkami. Chvost ideálnej abesínky je dlhý, široký v mieste nasadenia, zbiehajúci sa do špičky. Mal by ladiť s telom mačky.
Abesínky majú guľatú hlavu klinovitého tvar, veľké, ďaleko od seba posadené uši, dlhý krk. Výrazné oči mandľového tvaru môžu byť jantárovo žlté, zelené alebo orieškové. Uznané zafarbenie srsti je hnedočervená, modrá, čokoládová, strieborná lila, žltohnedá, červená, krémová a pridružené farby korytnačinovej, uprednostňuje sa však prírodné zafarbenie s tmavými špičkami na chlpoch. Biela farba sa toleruje na brade a nozdrách.
Temperament
Abesínky sú temperamentné, zvedavé a hravé mačky. Sú sebavedomé, nesmierne aktívne a neúnavne behajú, skáču a šplhajú sa. Ich šplhacia vášeň by mala byť dostatočne uspokojená rozličnými škrabadlami a odpočívadlami, inak si abesínka nájde náhradu, ktorou nevyhnutne bude nábytok, záclony, lampy a podobne. Zamestnaní ľudia by si mali uvedomiť, že aktívna, nudiaca sa abesínka bude vyžadovať veľkú pozornosť, pretože abesínky nie sú rady samé a milujú spoločnosť. Svoju lásku k svojmu človekovi vyjadrujú jemným hlasom bez toho, aby boli neprimerane hlučné. Milujú telesný kontakt.
Niektoré jedince tohto elegantného plemena majú vrodený talent otvárať dvere, aportovať predmety a rady sa učia rôzne kúsky. Väčšina abesíniek rada cestuje.
Starostlivosť
Srsť tejto aktívnej mačky nevyžaduje veľkú starostlivosť. Stačí prečesať kefou raz za týždeň. Niektorí chovatelia vyčesávajú abesínky kefou s krátkymi štetinami, iní dávajú prednosť hrebeňu s jemnými zubami, prípadne hladia srsť vlhkými rukami v proti smere rastu a potom ju uhladia v smere rastu. Tým sa dostránia odumreté chlpy a udržuje sa napätie v koži.
Pravideľnú návštevu veterinára si vyžadujú zuby a ďasná, pretože abesínky sú náchylné na zápaly a tvorí sa u nich zubný kameň.
Dejiny chovu abesínskych mačiek
Prvé záznamy o abesínkach pochádzajú z roku 1896. Do roku 1905 bolo evidovaných 12 záznamov, z ktorých 6 z registrovaných zvierat malo niektorého z rodičov neznámeho. Až v roku 1929 existoval dostatočný počet jedincov na to, aby sa mohol založiť prvý Abyssinian Cat Club a mohol sa zostaviť prvý štandard.
Dve svetové vojny napáchali škody na chove všetkých plemien a chov Abesínskych mačiek nebol výnimkou. Už po prvej svetovej vojne bola chovateľská základňa zdecimovaná a po druhej svetovej vojne žilo už len niekoľko chovných jedincov. Záujem o abesínky však stúpol až v 50. rokoch 20. storočia.
V 70. rokoch 20. storočia utrpel chov abesíniek v USA. Zmenšujúci sa počet chovných zvierat zapríčinil výskyt rozličných genetických ochorení, ako napr. ochorenie obličiek, ale aj ochorenia zubov a ďasien. Organizácia CFA (The Cat Fanciers' Association, Inc.) teda povolila prikríženie cudzej krvi, aby tak zachránili plemeno pred vyhynutím. Dnes je kríženie abesíniek s inými, hoci príbuznými plemenami (napr. Somálskymi mačkami) zakázané.
Názov
Odborníci si na prelome 19. a 20. storočia lámali hlavu nad správnym pomenovaním nového plemena. Niektorí poukazovali na podobnosť mačky s tickingom na divého králika, vďaka čomu Abesínky dostávali vtipné mená ako „bunny cats“ alebo „rabbit cats“.