Absentium ablegatus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 10:38, 22. jún 2012, ktorú vytvorila Bubamara (diskusia | príspevky)

Absentium ablegatus je latinský právny termín, ktorý určoval postavenie zástupcu delegáta na uhorskom sneme. Vznikol potom, čo sa v roku 1608 snem rozdelil zákonom na hornú a dolnú tabuľu. Vyslaný zástupca mal právo zúčastniť sa na rokovaní snemu a vystúpiť v rozprave, nemal však hlasovacie právo.

Zdroj

  • Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 30.