Absorpcia (chémia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Absorpcia v chémii je proces rozpúšťania či pohlcovania plynnej látky v kvapaline alebo pevnej látke, tzv. absorbente. Na rozdiel od adsorpcie, kde je účinný len povrch adsorbentu, je charakteristická tým, že sa rozpúšťaný plyn rozptýli rovnomerne v celom objeme absorbentu. Absorpcia môže byť vratná alebo nevratná:

  • vratná je vtedy, ak je plyn v absorbente viazaný len slabými fyzikálnymi väzbami a nedochádza k chemickej reakcií s absorbentom
  • nevratná je vtedy, ak dôjde k chemickej reakcii s absorbentom – napr. CO2 + Ca (OH)2 → CaCO3 + H2O

Chemická absorpcia je exotermická reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje energia v podobe tepla. Fyzikálna absorpcia sa riadi Henryho zákonom; prebieha do stavu nasýtenia, teda rovnovážneho stavu, kedy absorbent už nie je schopný prijať viac plynu. Množstvo absorbovaného plynu (teda vlastne rozpustnosť) v danom absorbente závisí od viacerých fyzikálnych faktorov (tlak, koncentrácia, teplota). Rôzna rozpustnosť plynov sa využíva na ich delenie v absorbéroch, niekedy je však zmes plynu a absorbentu žiadúca (napr. sódovka, teda zmes CO2 a H2O).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]