Absorpcia (chémia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Absorpcia v chémii je proces rozpúšťania či pohlcovania plynnej látky v kvapaline alebo pevnej látke, tzv. absorbente. Látka, ktorá je pohlcovaná, sa nazýva absorbát. Na rozdiel od adsorpcie, kde je účinný len povrch adsorbentu, je charakteristická tým, že sa rozpúšťaný plyn rozptýli rovnomerne v celom objeme absorbentu. Absorpcia môže byť vratná alebo nevratná:

  • vratná je vtedy, ak je plyn v absorbente viazaný len slabými fyzikálnymi väzbami a nedochádza k chemickej reakcií s absorbentom
  • nevratná je vtedy, ak dôjde k chemickej reakcii s absorbentom – napr. CO2 + Ca (OH)2 → CaCO3 + H2O

Chemická absorpcia je exotermická reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje energia v podobe tepla. Fyzikálna absorpcia sa riadi Henryho zákonom; prebieha do stavu nasýtenia, teda rovnovážneho stavu, kedy absorbent už nie je schopný prijať viac plynu. Množstvo absorbovaného plynu (teda vlastne rozpustnosť) v danom absorbente závisí od viacerých fyzikálnych faktorov (tlak, koncentrácia, teplota). Rôzna rozpustnosť plynov sa využíva na ich delenie v absorbéroch, niekedy je však zmes plynu a absorbentu žiadúca (napr. sódovka, teda zmes CO2 a H2O).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]