Adsorbens
Adsorbens (iné názvy: adsorbent, najmä v chémii aj adsorbčné činidlo, najmä vo farmácii aj adsorbencium; množné číslo adsorbenciá, adsorbenty, adsorbčné činidlá; lat. jednotné číslo adsorbens [nie adsorbentium], množné číslo adsorbentia, angl. adsorbent) je látka (obyčajne vo forme prášku alebo granulátu), ktorá na svoj povrch dokáže viazať inú (resp. vo farmácii inú nežiaducu) látku alebo skupinu látok.
Chémia[upraviť | upraviť zdroj]
Adsorbenty majú z dôvodu svojej pórovitosti veľmi veľký špecifický povrch – až niekoľko 100 000 m²/kg. Spravidla sa pripravujú umelo vo forme granuliek s rozmerom niekoľko milimetrov. Adsorbentom môže byť aj povrch kovov alebo kryštálov. Známe absorbenty sú silikagél, oxid hlinitý či zeolity (molekulové sitá).
Farmácia[upraviť | upraviť zdroj]
Adsorbenciá sa využívajú na elimináciu alebo zníženie koncentrácie nežiaducich látok, najčastejšie vo forme perorálneho (ústami) požitia s účinkom v tráviacej trubici alebo vo forme povrchových zásypov s účinkom na kožu. Typickými príkladmi adsorbencií sú aktívne uhlie (obchodný názov Carbo Medicinalis, Carbosorb a iné) a simetikon, známejší pod komerčným názvom Espumisan.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Slovník cudzích slov (akademický). [s.l.] : [s.n.], 2005. Dostupné online.
- Roche Lexikon Medizin. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. Archivované 2015-10-22 z originálu.
- ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4.
- Adsorbenciá. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 57.
- Adsorbent. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 57.
- ADC číselník [online]. PharmINFO. Dostupné online.