Stokesov-Adamsov syndróm
| Stokesov-Adamsov syndróm | |
| Klasifikácia | |
|---|---|
| MKCH-10 | I45.9 ako Bližšie neurčená porucha vedenia (odkaz) |
| Klinický obraz | |
| Priebeh | typicky synkopa |
| Príčina | niektoré srdcové arytmie |
| Postihnutý systém | prevodový systém srdca → mozog |
 Pozri aj Medicínsky portál | |
Stokesov-Adamsov syndróm (iné názvy: Adamsov-Stokesov syndróm, Adamsov-Stokesov záchvat, Morgagniho-Adamsov-Stokesov syndróm) je syndróm, ktorého príčinou sú niektoré srdcové arytmie a ktorý je spôsobený následným náhlym znížením prísunu krvi do mozgu. Jeho typické príznaky sú:
- náhla bledosť až cyanóza
- závrat až synkopa
- pri pretrvávaní arytmie svalové zášklby, zástava dychu, mydriáza až smrť
Základnou prvou pomocou (ak nedôjde do 30 sekúnd k obnove vedomia a postihnutý prestane dýchať) je kardiopulmonálna resuscitácia (ideálne s použitím automatizovaného externého defibrilátora, ak je k dispozícii). Cieľom je udržanie životných funkcií a návrat pravidelnej srdcovej činnosti. Definitívnou liečbou je odstránenie príčiny, teda srdcovej arytmie - či už farmakologickou alebo chirurgickou liečbou, prípadne implantáciou kardiostimulátora.
Syndróm je pomenovaný podľa lekárov Williama Stokesa, Roberta Adamsa a Giovanni Battistu Morgagniho.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Adamsov-Stokesov syndróm. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 46.
- Encyklopédia medicíny. [s.l.] : Asklepios, 1993. Kapitola /heslo: Adamsov-Stokesov záchvat.