Aemilius Papinianus
| Aemilius Papinianus | |
| rímsky právnik a veliteľ prétoriánskej gardy | |
 Socha Aemilia Papiniana od Silvia Sbricoliho, Justičný palác, Rím, Taliansko | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 142 |
| Emesa, Rímska Sýria | |
| Úmrtie | 212 |
| Rím, Rímske cisárstvo | |
| Národnosť | rímska |
| Zamestnanie | právnik, veliteľ prétoriánskej gardy |
| Odkazy | |
 | Aemilius Papinianus (multimediálne súbory na commons) |
Aemilius Papinianus alebo Papinián (* 142, Emesa, rímska Sýria[1][2]/Afrika[2] – † 212, Rím, Rímske cisárstvo) bol rímsky právnik a úradník, v rokoch 205 – 212 veliteľ prétoriánskej gardy.[2][3]
Spolu s Celsom a Salviom Iulianom predstavuje vrchol klasickej rímskej právnej vedy.[2] Spolu s Gaiom, Paulom, Modestinom a Ulpianom patril podľa tzv. citačného zákona (426)[3] k autorizovaným právnikom, ktorých výroky boli v neskorej antike považované za rozhodujúce, pričom v prípade rovnakého počtu zhodných mienok k určitej téme, mala Papinianova mienka nad ostatnými prevážiť.[2] Študenti práva v treťom ročníku sa za čias cisára Justiniána učili prevažne diela Papiniana a preto boli nazývaní papinianisti.[2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Papinianus bol blízkym priateľom cisára Septimia Severa a sprevádzal ho aj na jeho výprave do Británie. Predpokladá sa, že mohol byť, tak ako Severova druhá manželka, Julia Domna, pôvodom zo Sýrie. Podľa jednej pasáže z Historia Augusta študoval právo spolu s cisárom u právnika Quinta Cervidia Scaevolu.[4]
Svoju kariéru započal ako úradník štátnej pokladnice (advocatus fisci), neskôr bol asesorom prefekta prétoria a magistrom libellorum, teda právnikom, ktorý v rámci cisárskej kancelária dával právne posudky súkromným osobám. Za vlády Septima Severa sa stal veliteľom jeho telesnej stráže (prefektom prétoria).[2]
Pred svojou smrťou zveril Septimius Severus výchovu svojich dvoch synov, Caracallu a Getu práve Papinianovi. Papinius sa pokúšal medzi bratmi udržať dobré vzťahy, čo sa mu však vypomstilo. Po zavraždení Getu v roku 212 sa Caracalla obrátil aj proti jeho prívržencom a medzi nimi bol zavraždený aj Papinianus.[2]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Papinianus je autorom Quaestiones libri XXXVII (slov. 37 kníh otázok) a 19 kníh Responsa libri XIX (slov. 19 kníh odpovedí). Okrem toho napísal knihu Definitiones (slov. Definície) a spis De adulteriis (slov. O cudzoložstvách). V gréčtine mal vyjsť jeho spis o právomoci polície v meste. Jeho diela sa stali prameňom pre Codex Theodosianus a neskôr pre Codex Iustinianus a Digesta Iustiniani, kde tvoria asi 7% kompilovaného obsahu.[3][2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Papinian. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2025-05-16]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 BLAHO, Peter; HARAMIA, Ivan; ŽIDLICKÁ, Michaela. Základy rímskeho práva. Bratislava : Vydavateľstvo Manz, Vydavateľské oddelenie PF UK, 1997. ISBN 80-85719-07-X, 80-7160-086-5. S. 55 – 56.
- 1 2 3 Papinian. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2025-05-16]. Dostupné online.
- ↑ L, G.. Papinianus, Aemilius. In: A Dictionary of Greek and Roman biography and mythology [online]. Príprava vydania William Smith. London: John Murray, 1848, [cit. 2025-05-16]. Dostupné online.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- GREGOR, Martin. Základy rímskeho práva: Historický úvod, pramene a subjekty. Praha : Leges, 2022. ISBN 978-80-7502-598-2. S. 109 – 118.