Akt (filozofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Akt (lat. actus) je prvok alebo fáza akcie, osobitný čin, výkon, úkon, krok, operácia, dejstvo, skutočnosť. V klasickej metafyzike je akt uskutočnením potencie.

Filozofické, špeciálnovedné, mystické predstavy alebo pojmy aktu sú značne odlišné, čo závisí v prvom rade od tých významových útvarov, ktoré plnia určujúcu úlohu v úvahách o akte. Napríklad v scholastickej reflexii aktu intervenujú významové útvary vygenerované Aristotelom v procese jeho konfrontácie s eleatskými úvahami, podľa ktorých súcno (ON) môže vzniknúť buď zo súcna alebo z nesúcna (ME ON), čo však ani v prvom ani v druhom prípade nie je možné, pretože v prvom prípade už súcno existuje a teda nemusí vznikať a v druhom prípade niečo nemôže vznikať z ničoho. Aristoteles túto apóriu riešil jednak zavedením pojmu chýbania (STERESIS), jednak zavedením pojmov možného bytia (DYNAMEI ON) a skutočného bytia (ENERGEIA ON). Scholastické actus je vlastne prekladom aristolovského výrazu ENERGEIA.

Pojem aktu plní významnú úlohu vo filozofii i špeciálnych vedách 20. storočia, napríklad vo fenomenológii, psychológii, teatrológii atď.

Akt podľa E. Huserla[upraviť | upraviť zdroj]

V aktoch je prameň všetkých jednotiek platnosti, ktoré sú korelátom myslieceho (subjektu) ako predmety myslenia a poznania alebo ak dôvody a zákony, vysvetľujúce tieto predmety, ako teória vedy týchto predmetov. V týchto aktoch je aj prameň príslušných všeobecných a čistých ideí, ktorých súvislosti (v zmysle ideálnych zákonitostí) chce vypracovať čistá logika a ktorých vyjasnenie chce podať teória poznania. Akt je zážitok, ktorého svojráznosť sa usiluje zistiť fenomenológia.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.