Alkón (syn Hippokoóna)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Alkón (starogr. Ἄλκων – Alkón) je v gréckej mytológii syn spartského kráľa Hippokoóna.[1]

Alkón bol syn Hippokoóna z Amyklaie, ktorý mal okrem neho ešte ďalších jedenásť synov, Doryklea, Skaia, Enarofora, Euteicha, Boukola, Lykaitha, Tebra, Hippothoa, Euryta, Hippokorysta a Alkinoa.[1] Jeho otec Hippokoón sa stal kráľom Sparty, keď svojho brata Tyndarea vyhnal z krajiny.[2][1]

Jedného dňa prišiel do Sparty hrdina Hérakles s bratrancom Oiónom a pri dome Hippokoóna ich napadol strážny pes, ktorého Oiónos v sebeobrane zabil. Alkón so svojimi bratmi stáli obďaleč a keď to uvideli, na Oióna a Hérakla zaútočili.[3] V tejto bitke potom Oiónos zomrel a zranený Hérakles bol nútený ustúpiť. Héraklova pomsta ale nenechala na seba dlho čakať. Po prvých ešte nepodarených útokoch, keď zomrel aj Héraklov brat Ifikles,[4] Hérakles Hippokoóna a všetkých jeho synov pobil[5] a Tyndareós sa mohol vrátiť do Sparty a ujať sa vlády.[1][2]

Podľa niektorých antických autorov bol Alkón účastníkom lovu na kalydónskeho diviaka.[6][7] Pausanias v druhom storočí zaznamenal, že počas svojej návštevy Lakónie videl héróon Alkóna, o ktorom sa hovorilo, že bol synom Hippokoóna.[8]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,5.
  2. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 464.
  3. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 13,5,4.
  4. Apollodoros, Bibliotheca, 2,7,3.
  5. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 13,5,5.
  6. Hyginus, Fabulae 173.
  7. Ovidius, Metamorphoses, 8,310-311.
  8. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,14,7.