Alétes (syn Hippota)
Alétes alebo Alétés (starogr. Ἀλήτης – Alétes/iný prepis:Alétés) je v gréckej mytológii syn Hippota, potomok hrdinu Herakla, dobyvateľ a kráľ Korintu.[1]
Podľa gréckych mýtov, hrdina Herakles zanechal potomkov na mnohých miestach starovekého Grécka. Niektorí dosiahli vo svojich rodných mestách vládu, iní museli pred legitimnými synmi vládcov utiecť a neskôr sa neúspešní uchádzači o trón, vyhnaní vládcovia, alebo ich potomkovia spojili s Dórmi, aby s ich pomocou získali stratené tróny.[2] Podobne aj Heraklovec Alétes približne tridsať rokov po prvom útoku Dórov na mykénsky Peloponéz viedol ďalší ich útok na Korint a po neľútostnom boji ho dobyl.[1]
Potomkovia Sizyfa, korintskí králi Dóridas a Hyanthidas boli zosadení a na trón zasadol Alétes,[1][3]ktorý vládol 38 rokov[4] a jeho panovnícky rod sa udržal na tróne päť generácií.[5] Sídelné mesto korintských kráľov sa pôvodne volalo Efyra, od nástupu Aléta na trón ho však premenovali na Korint.[6][7][1]
Alétes sa počas svojej vlády pokúsil dobyť spolu s Dórmi aj Atiku a hrozilo, že Atény stihne podobný osud ako Peloponéz. Aténsky kráľ Kodros preto požiadal o radu delfskú veštiareň, ako sa tejto hrozbe vyhnúť.[8] Keď sa od Pýtie dozvedel, že Aténčania odrazia útok Dórov len vtedy, ak zomrie, rozhodol sa dobrovoľne obetovať život. Prezlečený za drevorubača odišiel potom do lesa, kde vyprovokoval hádku s dórskou hliadkou a nechal sa ňou zabiť.[8] Atika sa následne stala jednou z mála oblastí európskeho Grécka, ktorú si Dóri nepodmanili.[9] Následníkom Aléta sa stal jeho syn Ixión.[10]
Alétes Heraklovci
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Dóridas a Hyanthidas |
korintský kráľ 1101 pred Kr. – 1066 pred Kr. (fiktívna chronológia) |
Nástupca Ixión |
Referencie a bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,3.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 130.
- ↑ Strabón, Geographica 8,8,5.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 7, frag.,9.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,4.
- ↑ Velleius Paterculus, Historia Romana, 1,3.
- ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I-IV. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. vysvetlivky, 315.
- ↑ a b Konón, Diégéseis, 26.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 253.
- ↑ Hieronymus, Chronicon, 112-113.[1]