Amfidromia

Amfidromia (starogr. ἀμφιδρόμια) bol starogrécky rituál, ktorý oficiálne potvrdil začlenenie dieťaťa do rodiny otca.^[2]^[3]

Amfidromia bol starogrécky rituál prijatia zväčša päť až sedemdňového novonarodeného dievčaťa alebo chlapca do otcovho oikos (rodina alebo domácnosť, ale aj miestnosť v domácnosti s krbom uprostred ^[4]^[5]), pri ktorom si novorodené dieťa vzala pod svoju ochranu aj bohyňa Hestia, ochrankyňa domova a rodiny (krb bol symbolom domova a rodiny a v mnohých mestách mal prytaneion verejný krb zasvätený Hestii, v ktorom sa neustále udržiaval oheň.^[6]).^[7] Bola to príležitosť otca v prítomnosti príbuzných a priateľov formálne rozhodnúť, či bude dieťa vychovávať alebo nie (rozhodol sa však už pred pôrodom ^[2]).^[8]

Samotná amfidromia bola „prechádzkou“ alebo „behaním okolo" krbu alebo okolo dieťaťa, ktoré ležalo pri krbe, symbolickým centrom oikos (rituál sa končil spoločným hestiasis „hodovaním“ ^[3]) Týmto obradom sa oficiálne potvrdilo začlenenie dieťaťa do otcovho oikos. Pretože manželstvo bolo pre Aténčanov konceptualizované ako vzťah medzi mužom a ženou, ktorého prvoradým cieľom bolo plodiť deti a zachovať identitu jednotky oikos (domácnosti) v rámci sociálnej a politickej komunity, tieto obrady boli neodmysliteľným potvrdením legitímnosti manželského spolužitia (nazývaného syn-oik-ein). Keď boli chlapci aj dievčatá prijatí do oikos ako nemluvňatá, mali právo sa zúčastňovať na posvätných obradoch „hiera a hosia“, na rôznych obradoch, z ktorých sa niektoré vykonávali na úrovni oikos a iné na úrovni polis („mesta, štátu“).^[9] Ďalším rituálom súvisiacim s narodením dieťaťa bol tzv. Dekaté (Δεκάτη „desiaty“), sviatok pomenovania dieťaťa, ktorý sa konal, ako to už názov napovedá, na desiaty deň po narodení. Predpokladalo sa totiž, že na desiaty deň sa už skončilo obdobie najväčšieho nebezpečenstva úmrtia dieťaťa a pravdepodobne aj matky.^[10]

Nechcení novorodenci, bezpochyby predovšetkým dievčatá a tí, ktorí boli postihnutí, boli často ponechaní smrti (technicky vzaté neboli zabití).^[2] Ďalší osud týchto detí býval rôzny, mohli byť vychovávané ako slobodní občania, ale tiež vychovávané za tým účelom, aby ich (ich páni) neskôr, až dospejú, predali do otroctva. Z toho dôvodu niektorí rodičia dieťa, najmä ak bolo ženského pohlavia, radšej nechali zomrieť, aby zabránili jeho neskoršiemu zneužitiu na prostitúciu.^[11]

Hésychios uvádza, že pri narodení chlapca boli vchodové dvere ozdobené olivovým vencom a pri narodení dievčaťa chumáčom vlny (predstavujúcim ručnú prácu, na ktorú bolo predurčené).^[12]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Anne Margaret Wright, Anita Croy. Art and Architecture. London : Routledge, 2016. ISBN 978-13-1549-708-2. S. 13.
↑ ^a ^b ^c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 429.
↑ ^a ^b Charles H. Stocking. The Politics of Sacrifice in Early Greek Myth and Poetry. Cambridge : Cambridge University Pres, 2017. ISBN 978-11-0716-426-0. S. 15.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 426.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 234.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 325.
↑ William Mott. Athens Rising: A Tale of Harmodius and Aristogiton. Bloomington : iUniverse, 2003. ISBN 978-05-9530-198-0. S. 249.
↑ S. C. Humphreys. Kinship in Ancient Athens. Oxford : Oxford University Press, 2018. ISBN 978-01-9109-239-8. S. 295.
↑ Edward Cohen. The Athenian Nation. Princeton : Princeton University Press, 2009. ISBN 978-14-0082-466-3. S. 38-39.
↑ Judith Evans Grubbs, Tim Parkin, Roslynne Bell. The Oxford Handbook of Childhood and Education in the Classical World. New York : OUP USA, 2013. ISBN 978-01-9978-154-6. S. 77.
↑ Ptáček Radek, Bartůněk Petr a kolektiv. Eutanazie – pro a proti. Praha : Grada Publishing, 2012. ISBN 978-80-2474-659-3. S. 108.
↑ Daniel Ogden. Greek Bastardy in the Classical and Hellenistic Periods. Oxford : Clarendon Press, 1996. ISBN 978-01-9815-019-0. S. 91.

[:13-1] Anne Margaret Wright, Anita Croy. Art and Architecture. London : Routledge, 2016. ISBN 978-13-1549-708-2. S. 13.

[:429-2] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 429.

[:15-3] Charles H. Stocking. The Politics of Sacrifice in Early Greek Myth and Poetry. Cambridge : Cambridge University Pres, 2017. ISBN 978-11-0716-426-0. S. 15.

[:426-4] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 426.

[:234-5] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 234.

[:325-6] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 325.

[:249-7] William Mott. Athens Rising: A Tale of Harmodius and Aristogiton. Bloomington : iUniverse, 2003. ISBN 978-05-9530-198-0. S. 249.

[:295-8] S. C. Humphreys. Kinship in Ancient Athens. Oxford : Oxford University Press, 2018. ISBN 978-01-9109-239-8. S. 295.

[:38-39-9] Edward Cohen. The Athenian Nation. Princeton : Princeton University Press, 2009. ISBN 978-14-0082-466-3. S. 38-39.

[:77-10] Judith Evans Grubbs, Tim Parkin, Roslynne Bell. The Oxford Handbook of Childhood and Education in the Classical World. New York : OUP USA, 2013. ISBN 978-01-9978-154-6. S. 77.

[:108-11] Ptáček Radek, Bartůněk Petr a kolektiv. Eutanazie – pro a proti. Praha : Grada Publishing, 2012. ISBN 978-80-2474-659-3. S. 108.

[:91-12] Daniel Ogden. Greek Bastardy in the Classical and Hellenistic Periods. Oxford : Clarendon Press, 1996. ISBN 978-01-9815-019-0. S. 91.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]